Homogénne PVC býva drahšie (kvalitný druh môže stáť až 800 Sk/m2), pretože ani opotrebovanie povrchu nemá za následok viditeľné zmeny podlahy. Horná vrstva heterogénneho druhu býva často transparentná, tvrdá a odolná proti oderu, stredná dekoratívna a podkladová spevňujúca. Tento druh nebýva extrémne odolný a jeho cena sa pohybuje maximálne do 300 Sk/m2. Homogénne druhy sú elektrostaticky vodivé, majú teda schopnosť odvádzať elektrostatický náboj, ktorý vzniká pri používaní napríklad na operačných sálach, laboratóriách...
Pre linoleum a PVC tak, ako pre všetky tenkovrstvové podlahoviny, je dôležitý suchý, pevný, rovný a čistý podkladový povrch. Pod tenkou vrstvou krytiny sa totiž vykreslí každá smietka a hrbol. Najvhodnejší je pevný betónový podklad, vyrovnaný samonivelizačnou stierkou, za pomoci cementových alebo sadrovláknitých dosiek. Krytina sa lepí na podklad celoplošne a v miestach spojov sa zvára, pričom pri presnom narezaní okrajov nie je zvar podmienkou.
PVC je na čistenie a údržbu rovnako nenáročné ako pravé linoleum, je však menej citlivé na vplyv chemikálií. Stačí vedro teplej vody a saponát a z času na čas preleštenie. Tu platí, že čím poréznejší je povrch PVC, tým dôkladnejšie ho treba ošetrovať a napúšťať, aby sa nezaniesol.
Kvalitné PVC však znesie aj naozaj macošské zaobchádzanie. Dá sa dokonca povedať, že je to podlaha, ktorá vydrží najviac a najmenej vyžaduje. Najcitlivejšie je na organické rozpúšťadlá a farbivá a povestné sú stopy po kontakte s tmavou gumou (podrážky, nábytkové kolieska...)
Linoleum aj PVC sú označované piktogramami podľa druhu priestoru (domček, továreň...), do ktorého sú určené a prípustného stupňa zaťaženia (jeden až štyri panáčiky podobne ako pri laminátových podlahách). Hrúbku PVC krytiny vyberáme z ohľadom na miestnosť, kde ho plánujeme položiť. Do domácnosti a málo namáhaných priestorov stačí hrúbka 2 mm, stredne zaťažené plochy vyžadujú hrúbku 2,5 mm a pre vlaky a autobusy je potrebná hrúbka až 3 mm.
