Egyptské lôžko totiž pozostávalo z ľahkého rámu a napínajúceho sa koženého výpletu, na ktorý sa kládol matrac naplnený morskou trávou alebo perím. Naň bola umiestnená vzorovaná prikrývka alebo kožušina. Keďže si Egypťania potrpeli na výstredné účesy (v dôsledku čoho sa prečesávali iba raz do týždňa), za najvhodnejší vankúš bola v starom Egypte považovaná drevená levia hlava alebo vankúš v podobe roztvorenej dlane.
Starí Gréci si na slamený alebo bylinami plnený matrac kládli hneď dva vankúše, ktoré mali rovnaké povlečenie ako matrac. Ďalší vankúš si kládli k nohám. Grécka posteľ bola mnohofarebná - červená, žltá, zelená, biela a modrá sa po gréckej posteli vinuli v pásoch i vlnovkách. (Dnes sa nám antika spája hlavne s bielou farbou, no v skutočnosti boli nielen grécke postele, ale aj sochy a budovy výrazne kolorované.)
Rimania prišli s novinkou - posteľnou plachtou. Náplň vankúšov zodpovedala v starom Ríme spoločenskému postaveniu majiteľa a za najcennejšie sa považovalo jemné perie z germánskych husí. Prikrývky sa používali väčšinou plátenné, v zimných mesiacoch to boli kožušiny a hune. Prikrývka rímskeho lôžka splývala až k podlahe, zakrývajúc konštrukciu postele.
Románske lôžko zdobili nebesá a postranné závesy a na textilnom vybavení sa naozaj nešetrilo... Záhadou preto zostáva, prečo románskemu lôžku chýbala obyčajná posteľná plachta.
Gotická posteľ bola bohatá - základ tvoril pevný matrac, posteľná plachta, niekoľko vankúšov (niektoré boli kožené) a vrchná prikrývka z hune alebo kožušiny.
V renesancii sa zvýšila úroveň hygieny a začala sa vymieňať nielen posteľná plachta, ale aj posteľné prádlo. Plachta a vankúše mali zväčša bielu farbu a vankúše sa začali výrazne zdobiť výšivkou. Na mimoriadne príležitosti sa používalo farebné hodvábne povlečenie. (V strednej Európe v tomto čase ľudia vynašli perinu - "duchnu".)
V období baroka sa symbolom bohatstva a blahobytu stala vysoko nastlaná posteľ. Na matrac sa položila spodná perina (mohli byť dve i tri), na ne sa kládli vankúše štvorcového tvaru a nakoniec nasledovali dve až tri vrchné periny.
Empír prispel k inováciam novým spôsobom postieľania. Jednofarebnú prikrývku, ktorá dovtedy zakrývala posteľ, pričom bolo vidieť obrysy periny a podhlavníkov, nahradila strohá úprava a posteľ sa zmenila na monolit. Šnurovanie posteľného prádla vystriedali gombíky a klasickú perinu nahradila prešívaná prikrývka.
Zdroj foto: Wikipedia
