femme: V súvislosti s pravidelným zdražovaním klasických zdrojov energie sa zvykne hovoriť o využívaní obnoviteľných zdrojoch energie. Aké sú to zdroje?
J. Šellej: Za obnoviteľné zdroje energie označujeme také zdroje, ktoré sa v prírode neustále obnovujú. Nazývame ich tiež ekologické zdroje. Je to predovšetkým veterná a slnečná energia, rôzne druhy biomasy a takzvaná malá voda, teda energia vyrábaná malými vodnými elektrárňami.
femme: Aké sú u obnoviteľných zdrojov energie možnosti využitia?
J. Šellej: Spomínaný vietor je pomocníkom predovšetkým v prímorských oblastiach - južných aj severných. Slnečné kolektory nachádzajú uplatnenie v slnečných oblastiach - vyrábajú takzvané nízkopotencionálne teplo (okolo 60 stupňov Celzia), ktoré sa využíva hlavne na ohrev úžitkovej vody. Existujú ešte fotovoltaické články, ale tento spôsob výroby energie je pre pozemské využitie veľmi drahé; využíva sa len v kozmickom programe.
Malé vodné elektrárne, ktorých výkon sa pohybuje od niekoľkých desiatok KW po cca 500 KW, sú určené na malé spády vody a vyžadujú značné investície. Takto vyrobená elektrina preto nemôže konkurovať veľkovýrobe elektrární a využíva sa len v obmedzenej miere.
Biomasu ako zdroj energie možno za určitých podmienok využívať všade tam, kde sa nachádzajú stromy a rastliny.
femme: Ako je to s využívaním obnoviteľných zdrojov energie u nás?
J. Šellej: Na Slovensku sa z obnoviteľných zdrojov energie využíva predovšetkým biomasa. Vyskytuje sa v dvoch formách: ako tuhé palivo (drevo, drevné štiepky, pelety...) a ako bioplyn, ktorý vzniká vyhnívaním biologického odpadu predovšetkým v živočíšnej výrobe (močovka, hnoj...). Na juhu Slovenska je spracovateľnou surovinou hlavne slama, na strednom Slovensku drevný odpad z listnatých stromov a na severe Slovenska drevný odpad z ihličnanov... Každý z týchto materiálov sa inak spracováva a má tiež iné zhodnotenie pre energetické využitie.
femme: Ako vidíte budúcnosť, pokiaľ ide o využívanie obnoviteľných zdrojov energie?
J. Šellej: Existujú dva varianty: optimistický a realistický. Optimistický variant hovorí o využívaní 20-tich až 25-tich percentách obnoviteľných zdrojov energie na úkor klasickej výroby (fosílne a jadrové palivá); realistický variant hovorí o 7-ich až 10-tich percentách. Uvedený predpoklad siaha k roku 2020.
Svetové zásoby uhlia časovo predstavujú 100 až 150 rokov, zásoby ropy okolo 70 rokov a zásoby plynu tiež okolo 70 rokov. Predpokladáme, že kým sa tieto zdroje energie vyčerpajú, ľudstvo "ovládne" termojadrovú fúziu a bude ju môcť využívať pre komerčné účely - v takom prípade nebude konečným odpadovým produktom rádioaktívny odpad, ale napríklad obyčajná voda.
Pokiaľ ide o perspektívy obnoviteľných zdrojov energie, nie je dobré verejnosť zavádzať. Obnoviteľné zdroje energie - v tých podobách ako ich poznáme - sú totiž schopné pokryť iba lokálne a špecifické potreby; nie sú riešením pre priemysel či veľké sídelné celky... Našou úlohou je teda hľadať ďalšie alternatívy, pričom najväčší potenciál úspechu v sebe nesie spomínaná termojadrová fúzia.
