Mrakodrapy

Vznik mrakodrapov podnietila túžba ľudí stavať čoraz vyššie budovy a dokazovať si tak neustále svoje schopnosti.


Prototypom ľudského sna stavať stavby siahajúce až do nebies, bola zaiste Babylonská veža. Okrem mytologických a biblických vplyvov, pôsobilo na architektonický vývoj množstvo iných historických momentov. Mohli čerpať z gigantických majstrovských diel starovekej histórie, medzi ktoré určite patria pyramídy v Gize, rhódsky Kolos a maják pri Alexandrii.

Nový architektonický „typ“ mrakodrap sa objavil v druhej polovici 19. storočia. Dovtedy štandardné mestské domy prevyšovalo len málo monumentálnych stavieb. Medzi ne patrili poväčšine sakrálne stavby so svojimi kupolami, napríklad bazilika sv. Petra v Ríme, londýnska katedrála sv. Pavla, či veže Westminsterského opátstva v Londýne alebo veža chrámu Notre Dame v Paríži. Skutočnými predchodcami siluet moderných veľkomiest boli aj vežovité stredoveké mesta Európy, typickým príkladom je toskánske mesto San Gimignano. Tieto stavby chránili svojich obyvateľov, ale nikdy sa nepriblížili výškam mrakodrapov.

Predchodcami mrakodrapov boli aj dve svetské monumentálne stavby, považované za divy moderného sveta – Eiffelová veža a socha Slobody. Práve Eiffelová veža bola mnoho rokov najvyššou stavbou sveta, pokiaľ ju neprekonal mrakodrap Chrysler Building. Moderné stavby - mrakodrapy vznikli vďaka rozvoju kapitalizmu, novým vedeckým a technickým postupom a koncentráciou obchodu a podnikania vo veľkomestách. V priebehu druhej polovici 19. storočia boli vynájdené nové technické novinky, ktoré umožňovali stavať vyššie budovy. Prvou novinkou boli nosné rámové konštrukcie z oceľových nosníkov a pilierov, ku ktorým sa montovali steny z dosiek a zo skla. Tento typ konštrukcie dovoľoval stavať vyššiu budovu a väčšie rozostupy medzi piliermi. Druhou novinkou bol vynález elektrického výťahu koncom 19. storočia Frankom J. Sprague. Vďaka výťahu sa uvoľnili ruky projektantom pri navrhovaní pohodlných výškových budov. Tretia novinka prišla s technickým zlepšením v oblasti klimatizácie a osvetľovacích sústav. Tento pokrok umožnil regulovať a vytvárať mikroklímu bez ohľadu na vonkajšie poveternostné podmienky.

Koncepcia mrakodrapov sa objavila v druhej polovici 19. storočia v Chicagu. V tom čase sa Chicago veľmi rozrástlo a stalo sa obchodnou križovatkou pre oblasť Stredného západu, ktoré potrebovalo množstvo kancelárii a budov pre sídla obchodných spoločností. Požiar z roku 1871 zrovnal staré mesto so zemou a vytvoril tak priestor pre novú modernú výstavbu, s prihliadnutím na preľudnené mesto. V roku 1925 bol postavený v Chicagu skutočný mrakodrap Tribune Tower, ktorý sa stal v nadchádzajúcich rokoch inšpiráciou pre mnoho ďalších. Z Chicaga sa rané experimentovanie s výškovými budovami prenieslo na ostrov Manahattan. Tam dosiahli mrakodrapy svojho prvého vzostupu v popularite aj výške, a vyrástlo tam mesto mrakodrapov za niekoľko rokov. V roku 1930 bol dokončený mrakodrap Chrysler Building, v 1931 ho prekonal Empire State Building a stal sa na desaťročia najvyššou stavbou sveta.

Najstaršou a najslávnejšou výškovou budovou na Manhattane je Flatiron building (Žehlička),známa pre svoj trojuholníkový pôdorys. Budova sa nachádza na križovatke Piatej avenue a Broadway. Dokončená bola v roku 1902 a meria 86,86 metra. Patrí k prvým stavbám, ktoré mali oceľový skelet a priečelie je obložené terakotou s výzdobu v renesančnom štýle. O tejto stavbe sa hovorí, že ma dvojaký charakter, pri pohľade spredu sa podobá na stĺp a zo strany vypadá ako obytná budova. Impozantnú stavbu si objednal obchodník u architekta Daniela H. Burnhama. Považoval ju za najpôsobivejšiu stavbu, aká kedy bola postavená, o čom svedčí aj návštevnosť tohto miesta turistami do dnešných dní.

Nabudúce pokračovanie...


Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.