Sobota, 1. januára
Vyliezla som z postele ako Nosferatu približne pred hodinou a v ústach som mala chuť, ako keby som žula slamu. Minibar je celkom prázdny a nikde v hotelovej izbe neviem nájsť pohár. Musela som sa teda napiť priamo z kohútika. Dočerta, mám totálnu opicu a v zrkadle nespozná- vam vlastnú tvár. Lucy ešte stále spí na druhej posteli a ja sa odmietam obliecť a vyjsť von medzi ľudí.
Ale stálo to za to. Včerajšia párty bola skvelá! Každý rok sa všetci stretneme v hoteli Sapphire (predražený moderný hotel v centre mesta), aby sme sa rozlúčili so starým rokom. Zakaždým sa potom čudujem, že nám tam ešte nezakázali vstup. S Lucy sme prišli o tretej, ostatní už boli ubytovaní. Výťahom sme sa vyviezli na naše poschodie, a ťahajúc za sebou zbytočne veľké kufre, sme sa snažili nájsť izbu číslo 413. Pracujem s Lucy už dva roky a nikdy ešte nikam neprišla načas. „Stavím sa, že všetci sú už opití,“ povedala Lucy, „a rozdávajú si to s niekým. Určite sú všetci pooblievaní Moëtom a vymenili si medzi sebou spodnú bielizeň.“
Keď sme konečne našli našu izbu, nemotorne som otvorila dvere kartou. „Ježišmária, prečo stále myslíš iba na jedno? Inak, meškáme len polhodinu. Hazel určite prezerá ceny minibaru, Kevin si možno o chvíľu pôjde dať pivo a Oliver si najskôr...“
„Užíva fajku od tej jeho Španielky,“ dokončila Lucy. „Ako sa to vlastne volá?“
„Pedra. Stretli sme sa len raz a omylom som ju nazvala Pedro.“
Lucy hodila kabát na posteľ pri okne a zapla televízor. Ja som sa začala vybaľovať a rozmýšľala som, načo som si vlastne priniesla štyri páry topánok.
7
HRIEŠNY ZOZNAM
„Oblečieš si tie zelené?“ opýtala som sa Lucy a premerala som si svoje jednoduché čierne šaty.
„Hej. Ale s mojimi červenými vlasmi budem skôr vyzerať ako írska Riverdance tanečníčka.“
Zatiaľ čo Lucy napodobňovala írske tance, odobrala som sa do sprchy. Tešila som sa na večer. Spomenula som si na minuloročnú párty. Lucy sa vtedy tak opila, že zaspala vo výťahu a Oliver sa scho- val v mojej spálni za dvere a nastrašil ma, až som si od strachu cvrkla do nohavičiek.
Tok mojich myšlienok prerušilo kopanie na dvere a známy dublin- ský prízvuk.
„Phoebe, idem dnu, tak si zakry šušku.“
Schmatla som uterák a obtočila ho okolo seba práve vo chvíli, keď Oliver otvoril dvere.
„Doriti, Oliver!“ skríkla som a otočila som sa mu chrbtom. „Dopraj mi trochu súkromia! Choď očumovať Pedrove kozy.“
„Volá sa Pedra. A neprišiel som si obzerať tvoje kozy, hoci nepo- pieram, že sa mi páčia. Večera je o siedmej. A ešte niečo som chcel povedať, ale pri pohľade na Lucy a jej írske tance mi prišlo smutno za červenovláskami u nás doma a zabudol som.“
„Fajn, keď sa oblečiem, prídeme. A teraz choď otravovať niekoho iného.“
Po hodine a dvoch pohároch vína sme sa s Lucy ešte stále chystali. Rovnako ako každý rok, aj teraz sme mali v pláne ostať do polnoci rela- tívne triezve. Väčšinou sa nám však podarilo poriadne to roztočiť ešte skôr, ako začalo odrátavanie konca starého roka a potom sme všetci obracali poldecáky, až kým sme nepopadali na zem. Bolo zrejmé, že tento rok to skončí rovnako. „Aspoň tu nie je s tebou Alex,“ povedala Lucy, keď si naťahovala pančuchy. „Ten chlap dokázal minulý rok znu-
8
JANUÁR
diť vari každého svojimi rečami o práci. A pri tom je to len fyziotera- peut, nič zaujímavé.“
„Viem.“
„Chápeš, celý čas spával so svojou šéfkou a pokojne o nej hovoril, ako by sa nechumelilo –“
„Dosť už!“ zakričala som. „Nekaz mi náladu rečami o tom chuma- jovi. Skončilo to. Teraz sa musím posnažiť nájsť niekoho, kto nie je úplný blázon.“
„Len si nenasaď latku privysoko,“ zasmiala sa Lucy. „Okrem toho, nemyslím, že potrebuješ nového frajera, Phoebe. Chce to len sex! Po sexe je všetko lepšie.“
„Môj sexuálny život je fajn, ďakujem. Skôr potrebujem ďalší drink.“
S Hazel a Kevinom sme sa stretli pred večerou v bare. Už mali za sebou jednu fľašu šampanského. Hazel si všimla, ako si prezerám takmer prázdnu fľašu.
„Dnes sme konečne bez detí. Tak si to poriadne užijeme.“
„Vôbec ťa nesúdim. Ja oslavujem fakt, že nemám deti, každý večer,“ povedala som.
Hazel vyzerala v pastelovo ružových šatách priam božsky. Blond vlasy mala vyčesané do chvosta a ozdobené drobnými kamienkami. Jej manžel Kevin mal oblečený tradičný kilt. Veľmi mu to pristalo. Obaja pôsobili príjemne a upravene. A ja som si vo svojich čiernych zavino- vacích šatách, červených topánkach a s účesom, ktorý mám už od roku 1995, začala pripadať akosi nudne.
„Oliver a Pedra ešte neprišli?“
„Súdiac podľa toho, ako sa po sebe liepali vo vestibule, čudoval by som sa, ak by vôbec vyšli z izby,“ zasmial sa Kevin. Potom sa zamyslel, akoby sa snažil predstaviť si, čo asi tak robia.
9
HRIEŠNY ZOZNAM
Do hlavnej sály, kde sme všetci sedeli pri nádherne prestretých sto- loch s bielymi ozdobami a zelenými a červenými dekoráciami, vošiel čašník. Vyzeral zmätene. V miestnosti muselo byť azda aj sto hostí odetých v škótskom tartane. Vládla tam úžasná atmosféra. Pri sto- loch sedeli aj skupinky hipsterov v elegantných klobúkoch. Určite boli pripravení zavesiť na Instagram fotky svojich jedál hneď, ako im ich prinesú. Pri ďalšom stole sedeli mladší chlapci, ktorí sa, samozrejme, stihli opiť, ešte kým začala večera a sem-tam sa medzi hosťami nachá- dzali tiež páry v stredných rokoch, ktoré medzi nás akosi nezapadali. Podávalo sa tradičné škótske jedlo: mäsový koláč, ovčí haggis a nejaká tofu zvláštnosť pre vegetariánov.
„Pozrite na tie príbory,“ povedala Lucy a zdvihla striebornú lyžicu k tvári. „Také by som chcela mať doma.“
„Tak si ho teda ukradni,“ povedala som zo žartu. Všimla som si však výraz jej tváre.
„Počuj, ty kleptoška. Nieže ho naozaj potiahneš. Pamätáš, ako si minulý rok musela zaplatiť za ten župan?“
„Hej, ale príbory určite nemajú priradené k číslam izieb. Minule to bola iba hlúpa chyba.“
O desať minút neskôr vošiel Oliver dôležito do miestnosti. Na tvári mal šibalský úsmev. Za ním kráčala Pedra, žena taká krásna, že by som najradšej jednu vylepila jej a potom hneď aj sebe. „Konečne! Čo ste sa niekde zatúlali?“ opýtala som sa, hoci som presne vedela, čo bolo vo veci.
„Nie,“ odvetila Pedra vcelku vážnym tónom.
„Zomieram od hladu,“ povedal Oliver a vytrhol Lucy z ruky pečivo, ktoré si práve natierala maslom. „Kedy prinesú jedlo?“
„Radšej by si mi mal zaobstarať nejaké náhradné uhľohydráty, inak neručím za svoje činy,“ zavrčala Lucy.
10
JANUÁR
„Za tie neručíš nikdy,“ poznamenal afektovane Oliver a položil jej pečivo na tanier. „A teraz prípitok!“ Všetci sme zodvihli poháre. „Na mojich dobrých priateľov: Hazel a Kevina, ktorí popreli moju životnú teóriu, že každé manželstvo je len pretvárka. Na Lucy, ženu, pred akými ma matka vždy varovala. Na Phoebe, moju najstaršiu a naj- zábavnejšiu priateľku a nakoniec na moju krásnu priateľku Pedru, kto- rej sa vopred ospravedlňujem zato, ako tento večer neskôr dopadne... och, a ešte nesmieme zabudnúť na všetkých nových priateľov, ktorých si tu dnes nájdeme a ktorých zrejme aj rýchlo stratíme, kvôli nášmu nemiestnemu správaniu. Takže poďme nato!“
Jedli sme a smiali sa, tancovali a do polnoci už boli moje topánky pod stolom. Vyfajčila som asi 17 000 cigariet a prichádzala na mňa Už navždy ostanem sama novoročná nálada. Spočiatku k tomu prispel fakt, že začali hrať slaďáky. Našťastie si to Hazel všimla a rýchlo začala pracovať na náprave.
„Myslíš na Alexa?“
„Áno, stále mi chýba.“
„Ale nie, to ti chýba len predstava o ňom. Či skôr predstava o tom,
aký bol.“
„Alebo by mohol byť.“
„Presne!“
„Na začiatku bol taký očarujúci.“
„To bol aj Ted Bundy, a nakoniec sa z neho vykľul násilník a vrah,“
poznamenala vtipne.
„Vždy som si myslela, že Bundy by bolo skvelé meno pre psa.“ „Sústreď sa, Phoebe.“
„Pozri, možno som sa dosť nesnažila. Boli predsa aj chvíle, keď bol
pozorný a jemný. Možno som – “
11
HRIEŠNY ZOZNAM
„A možno nie, Phoebe. Ktovie. Ale ty si ho nepodviedla a on teba áno! Podvádzal ťa štyri mesiace. Takže to sú štyri mesiace klamstiev voči tebe a jeho milenke! To u neho nenaznačuje žiadne väčšie kvality.“
Prevrátila som do seba pohárik tequily. „Prečo vždy priťahujem takých hajzlov? Nikdy nenájdem nikoho poriadneho.“
„Neboj sa, nájdeš si nového. Možno by si mala skúsiť niekoho, kto je iný ako tvoje zvyčajné typy.“
„Napríklad ženu?“
„Nie, mala som na mysli niekoho, koho by si normálne nezvažo- vala, ale – a to je dôležité – niekoho, kto by si ťa vážil.“
„ÁNO!“ vykríkla som, čo vyľakalo muža v kilte, ktorý stál vedľa mňa. „Tento rok si niekoho nájdem. Niekoho iného. Niekoho úžas- ného!“
„Všetko je len na tebe. Toto je tvoj rok, dievča. Tak si ho uži. A teraz poďme tancovať, kým sa všetci zmeníme opäť na tekvice.“
A tak som tu, prvý deň môjho nového roka. A jediné, čo ho zatiaľ ozvláštňuje, je poriadna opica, nová vyrážka na brade a kabelka plná príborov, ktoré Lucy ukradla z reštaurácie. Idem späť do postele.
