Detská arteterapia často lieči sekundárny handicap, tzn., že zmierňuje individuálne prežívanie znevýhodneného pacienta, klienta, postihnutého človeka. Arteterapeutické aktivity sa využívajú najmä pri diagnostike, relaxácii, rehabilitácii a liečbe, pri skupinovej aj pri individuálnej práci s deťmi.
Pri skupinovej práci sa využíva najmä muzikomaľba, modelovanie z hliny, spoločné kresby na veľkej ploche papiera. Pri tom sa sleduje a usmerňuje najmä správanie detí pri práci a interakcie v skupine, ochota spolupráce, emocionálne ladenie jednotlivých detí, ale aj skupiny ako celku.
Po skončení aktivity deti hovoria o svojich pocitoch a zážitkoch, interpretujú svoje práce. Aplikuje sa tiež kreslenie hudby oboma rukami na veľkú plochu papiera, čo redukuje prejavy detskej agresivity.
Muzikoterapia
Hudobná terapia sa aplikuje pri neurotických poruchách, pri poruchách hybnosti, pri chorobách dýchacích ciest, pri emocionálnych poruchách a pod. Aplikuje sa u jedincov s rôznymi stupňami intelektu, pretože emocionálne pôsobenie hudby nezávisí od kvality inteligencie. Hudba má vplyv na fyziologické pochody a môže napomáhať uzdravovaniu. Pomáha uvoľniť sa, saturovať emocionálne potreby, nájsť cestu k iným cez spoločné zážitky. Ponúka nové možnosti komunikácie cez zvuky, tóny a rytmus a otvára tak možnosti na sebavyjadrenie.
Muzikoterapia sa realizuje individuálne alebo skupinovo, má aktívnu formu (hranie na nástroji, pohyb, spievanie a pod.) a receptívnu formu (počúvanie vybraných úryvkov hudobnej tvorby, spravidla komornej alebo symfonickej, doplňované niekedy zadávaním tematických okruhov k predstavám, fyzická a psychická relaxácia a pod.).
Cieľom skupinových speváckych aktivít je aktivizácia detí s navodením prosociálneho správania v skupine.
Do inštrumentálnych aktivít sa zaraďuje aj hranie na vlastnom tele (tlieskanie, dupanie, plieskanie) a hudobno-pohybové hry spojené s rytmickou prácou, ktoré sú veľmi dôležité pre všetky deti zaostávajúce vo vývine motoriky a v sociálnom vývine a pre deti s poruchami učenia. Ide o spôsob pohybovej komunikácie s obsahom vybranej hudby, ktorá môže prechádzať od pomalej uvoľňujúcej po rýchlejšiu rytmickú.
Do týchto aktivít sú zapájané hlavne deti s nedostatkami v pohybovom prejave a koordinácii, ktoré sa učia plánovať svoj pohybový prejav, uskutočňovať ho a kontrolovať. Rytmická práca im pomáha pri uvoľňovaní, odstraňovaní kŕčovitosti a tvrdosti pohybu a deti ju veľmi obľubujú.
Dramatoterapia
Dramatoterapeutické aktivity zahŕňajú všetky prostriedky a techniky, ktoré využívajú niektorú z foriem dramatického prejavu ako sú napríklad: neverbálne techniky, dramatizácia, improvizácia, bábková a maňušková hra, dramatické hry.
Všetky tieto dramatické prejavy pôsobia na odreagovanie napätia, nadviazanie kontaktu, rozvíjanie poznávacích schopností, tvorivej aktivity, fantázie, komunikačných (verbálnych, neverbálnych) schopností a zároveň na získavanie sociálnych skúseností, t. j. na všetky tie stránky osobnosti, v ktorých zaostávajú deti vyrastajúce v ústavnej starostlivosti. Tie sa často vyznačujú agresivitou, nedostatočnou sociálnou kompetenciou, nestálosťou v kontaktoch, pohybovým nepokojom, povrchnosťou, ľahostajnosťou
