Pochádza zo stredného východu a pestuje sa na Balkánskom polostrove , v Španielsku, Turecku a v Mexiku.
Z HISTÓRIE FLAVIGNY
Obec Flavigny dostala svoje pomenovanie po stúpencovi Júliusa Ceasara Flavinia, ktorý si neďaleko vojenského tábora postavil vilu. Časti mozaiky z tejto rímskej vily sú dochované do dnešných dní.
Anis de Flavigny
Všetko to začína u anízového semena, ktoré sa pomaly obaľuje cukrom. Hovoríme o bielom anízovom bonbóne Anis de Flavigny. Začiatky výroby siahajú do 16.storočia v meste Semur neďaleko Flavigny. Práve tam, sa takéto cukrovinky ponúkali ako darčeky vysokopostaveným hosťom.
V roku 719 bol vo Flavigny vybudovaný benediktínsky kláštor. Opátsky kostol vysvätil pápež Ján VIII. v roku 878. Pri tejto príležitosti mu mnísi darovali 1,4 kilogramu anízu. V stredoveku aj neskôr francúzski lekárnici ponúkali chutné lieky pripravené z tejto koreniny ako aj iných liečivých semien naložených v mede. Mníšky z rádu sv. Uršule mali tiež svoj kláštor vo Flavigny od roku 1632. Práve ony prišli s novým nápadom obaľovať semená anízu do cukrovej krusty. Aby neboli jednotvárne, pridávali do cukrového sirupu ružovú vodu alebo vodu z pomarančových kvetov. Ani Francúzska revolúcia, ktorá zrušila mníšske rády, nedokázala zničiť výrobu anízových bonbónov, ktorých vyrobu prebrali obyvatelia obce.
SÚČASNOSŤ
Tradícia výroby pretrváva do súčasnosti. Rodina Troubat pokračuje v tejto pôvodnej výrobe od roku 1923 dodnes. V dnešnej dobe sa dražé anis de Flavigny vyrába v 14 príchutiach (aníz, sladké drievko-lékorica, fialka, mäta, škorica, káva, vanilka, jazmín, citrón, pomaranč, mandarinka, malina a i).
„Zelená hodinka“ so „zelenou vílou“
Tak sa hovorilo absintu, ktorý sa vyrábal z paliny, anízu a feniklu. Tento destilovaný nápoj sa nepil samotný. Musela sa do neho pridávať voda a cukor, na zníženie alkoholu a k vylepšeniu chuti.
https://femme.sk/index.php/kuchyna/kuchyna/item/5864-burgundsko-v-znameni-anizu#sigProId18c0bea014
V 19.storočí sa stalo veľkou módou piť tento nápoj. Medzi jeho pravidelných konzumentov patrili napríklad Apollinaire a Baudlaire, Rimbaud či Verlain a ďaší... Pri nadmernom užívaní absintu sa začali prejavovať fyzické a psychické problémy, ktoré boli zapríčinené hlavne nekvalitnou výrobou destilátu. Vypuknutie 1.svetovej vojny viedlo ku konfiškácii alkoholu a predaj absintu bol zakázaný zákonom v roku 1915. Pre väčšinu páleníc v Pontarlieru to bol rozsudok smrti. Snažili sa obdobie “prohibície“ prežiť náhradnými výrobkami. Zistili, že aníz, ktorého neškodnosť potvrdila vláda výnosom z roku 1922, je vhodnou náhradou. Medzi konkurenčnými výrobkami vynikol likér pastis Ricard z oblasti Provance , ale v oblasti Jury je výhradne známy tradičný likér anis de Pontarlier.
