Kuchyňa tohto ostrova bola ovplyvňovaná už v predhistorických dobách. Boli to napríklad Gréci, ktorí po kolonizovaní stredomorskej oblasti, sa venovali hlavne kultovému nápoju Dionýza. Neskôr, starí Rimania priniesli neobvyklé recepty na prípravu husaciny a sladkokyslé chute sa udomácnili vďaka Byzantíncom. Základ sicílskej kuchyne, okrem mäsa a rýb tvoria aj ingrediencie z Orientu, ktoré sa do pokrmov dostali vďaka Arabom, ktorí ostrov obliehali v 9. a 11. storočí. Preto klinček, šafran, hrozienka či muškátový oriešok nechýbajú v sicílskom receptári.
Ryby a morské plody majú nezastupiteľné miesto na Sicílii. Rôznorodosť a bohatosť úlovku, umožňujú tri dlhé pásy pobrežia. Baštou rybolovu je západná časť Sicílie na sútoku Iónskeho a Tyrénskeho mora, kde vo vodách sa nachádzajú rôzne druhy a veľkosti rýb. Severná časť pobrežia celoročne poskytuje pražmu mramorovú, vo východnej časti v Mesinskom prieplave sa tradične loví mečiar, a medzi Pozzallem a Marsalou na južnom pobreží je najobľúbenejšia ryba zubatica, pripravená na pomarančovej omáčke. Bohatú ponuku rýb dopĺňajú na každom rybnom trhu kalamáre, sépie, krevety, langusty a mušle. „Pri príprave rýb a plodov mora je dovolené všetko“ tvrdia Sicílčania – preto ich varia, pečú, grilujú a ponúkajú vo všetkých chodoch, okrem dezertu.
Talianské pomenovanie rýb: Sarago (pražma biela), Mormora (pražma mramorová), Dentice (zubatica), Seppia (sépia), Cernia di fondale (kanic), Pesce spada (mečiar)
Prvý chod – Primi piatti
Nasleduje po predjedle – antipasto a zohráva na Sicílii veľmi dôležitú úlohu. V ponuke sú jedlá až z deviatich provincií na ostrove, a každé z nich má špecifické chute a ingrediencie. V srdci ostrova je obilnica, kde vám ponúknu polentu so zeleninou, inde cestoviny s rybami či s chutným ovčím syrom. Jeden z najstarších cestovinových pokrmov pripravujú v Syrakúzach tzv. Pasta fritta alla Siracuzana (fritované tenké slíže).
Citróny a pomaranče sa na Sicílii pestovali už v stredoveku a boli výhodným obchodným artiklom. Tieto citrusy zdomácneli na Sicílii v 11. a 12. storočí vďaka Arabom a ich zásluhou bol vybudovaný precízny zavlažovací systém. K mladším citrusom pestovaným na ostrove, v 19. storočí pribudla mandarínka, ktorá pochádza z ostrova Samoa a grapefruit z Indie.
Martoranský marcipán
Cukrárskemu umeniu sa Sicílčania učili od Arabov a po ich odchode, sa ich cukrárske zručnosti naďalej rozvíjali v kláštoroch. O prípravu tejto špeciality sa zaslúžil hlavne kláštor Martorana a jeho základ tvorí okrem drvených mandlí, cukru, vanilky, hlavne pomarančová esencia.
Vína
Už v Antike bola známa Sicília výrobou vína. Vinnú révu priniesli z Blízkeho východu Feničania, po nich sa objavili grécki kolonisti s novými lisovacími technikami a odrodami. V období rímskej ríše bolo sicílske víno vítané a vraj si ho obľúbil aj samotný Ceasar. Počas arabskej nadvlády, napriek prikázaniam v Koráne, sa výroba vína nezakazovala a navyše zaviedli techniku na výrobu pálenky z vína, pomocou destilačných baniek.
Vína dnes...
... Alcamo (Bianco d’Alcamo) - vína z provincie Trapani, silné, plné suché vína, ktorá sa podávajú k antipastom a rybám
... Malvasia delle Lipari – odrody pochádzajú zo sopečných vrchov Liparských ostrovov. Odroda má aromatické tóny a podľa obsahu alkoholu (od 8% do 20%) predstavuje aperitív alebo dezertné víno.
... Moscato di Pantelleria - zlatožlté dezertné víno, podobne ako Malvasia delle Lipari, existuje aj v podobe alkoholizovaného likéru.
... Cerasuolo di Vittoria – červené vína, silno alkoholické majú peknú ovocnú arómu, pripomínajúcu višne
... Marsala – červené vína, najnižší obsah alkoholu majú Oro z bielych a Rubino z modrých hrozien, iné až 18% obsahu alkoholu. Medzi zaujímavé kvality patria Fine, Superiore, Vergine alebo Vergine Stravecchio. Marsala sa podľa druhu hodí ako aperitív aj dezertné víno.
Nabudúce recepty...
