Výsledky nie sú jednoznačné. Zistilo sa, že riziko infarktu u osôb, ktoré pili viac ako šesť šálok kávy denne je dvojnásobné oproti "kávovým abstinentom". Pitie menšieho množstva kávy sa však vo vzťahu ku kardiovaskulárnym ochoreniam nijak neprejavilo. Hoci sa vyhodnocovacie analýzy snažili brať do úvahy celý súbor tzv. mätúcich vplyvov, priama súvislosť medzi pitím kávy a infarktom, hypertenziou, mozgovou mŕtvicou alebo rakovinou preukázaná nebola. Ale pozor! Uvedené štúdie nevylúčili predpoklad, že káva môže byť rizikovým faktorom pri vzniku ischemickej choroby srdca. Pri vyššej spotrebe kávy sa tiež v krvi zvyšuje hladina cholesterolu (vo vzťahu k tomuto faktu sa odporúča piť prekvapkávaná káva, pri príprave ktorej sa lipidické látky v prevažnej miere vylúčia).
V spojení nádorové ochorenia a káva bola pozornosť sústredená na močový mechúr, pankreas a hrubé črevo. Škodlivosť kávy sa v danej súvislosti nepreukázala, ba naopak, v niektorých prípadoch sa vplyv kávy javil ako protektívny. Avšak kofeín (ale aj bezkofeínová káva) zvyšujú vylučovanie žalúdočnej kyseliny, čím vzniká riziko peptického vredu. Pokiaľ ale ide o žlčník, je vplyv kávy priaznivý (tvorba žlčových kameňov pri troch až štyroch šálkach kávy denne údajne výrazne klesá).
Nevinnosť kávy či kofeínu sa stráca v spojení s plodnosťou, tehotenstvom a vývinom plodu. Štúdie preukázali, že konzumácia kávy určitým spôsobom komplikuje počatie (rozhodne to však nie je antikoncepcia!) a počas tehotenstva káva zosilňuje nepriaznivý účinok alkoholu na plod. Priame poškodzovanie plodu kofeínom sa nepreukázalo. (Väčšia spotreba kávy - viac ako 300mg denne - môže mať tiež vplyv na dĺžku menštruačného cyklu.)
