Kto by nepoznal slávnu koledu Tichá noc? Tejto známej kolede z 19.storočia, však dávno predtým predchádzali vianočné skladby...

Viete čo sa dalo nájsť na štedrovečernom stole našich predkov? Boli to poväčšine cestoviny a strukoviny, ktoré dopĺňala kyslá kapusta. Ryby si mohli dovoliť len majetnejšie vrstvy a obyvatelia mesta. Tomu všetkému predchádzal prísny celodenný pôst, aby si zaslúžili božie dary na štedrovečernom stole.

Vianočné sviatky patria spolu s Veľkou nocou a Letnicami k najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Štedrým večerom končí Advent a pôstne obdobie. Štedrému dňu pripisovali naši predkovia veľký význam, považovali ho doslova za deň zázrakov. 

Že sú to dni pripomínajúce príchod Božieho syna, upozorňujú nás na potrebu duchovne sa znovu narodiť a dávajú šancu začať odznova... Sväté písmo neprezrádza presný dátum narodenia Ježiša Krista, a tak cirkevní otcovia rozhodli, že sa bude sláviť 25. decembra.

O pár hodín oslávime Nový rok a majitelia domácich miláčikov určite vedia, čo nastane po odbití polnoci, pretože mnohí zo psov sú vystresovaní z odpaľovania silvestrovských petárd a ohňostrojov.

K typickým symbolom vianočných sviatkov patrí zdobený stromček, betlehem, adventný veniec a takzvaná vianočná ruža alebo vianočná hviezda.

Kto by nepoznal slávnu koledu Tichá noc? Mnohí ju dokonca vedia i zaspievať... Kde sa však vzala a vďaka čomu sa stala tak úspešnou?

Počas Štedrého dňa sa vykonávali rôzne rituály zabezpečujúce prosperitu, zdravie a šťastie v nadchádzajúcom roku. Veľký význam mala príprava štedrovečernej hostiny.

Neklamným znakom, že Vianoce sú predo dvermi, bola aktivita učiteľov pri príprave vianočných oblátok. Oblátky plnili funkciu štedrovečerného chleba...

Sviatok ľudovo nazývaný "Traja králi", pomenovaný podľa troch mágov, čiže troch perzských kňazov. Tí, aby sa mohli pokloniť novonarodenému Božiemu Synovi, prekonali veľký kus namáhavej cesty.