Ako výrazní interpreti sa v hlavnej postave kráľa Svätopluka predstavili poprední sólisti Opery SND – na prvom uvedení Ján Hadraba a v ďalších premiérach v neopakovateľnej kreácii charizmatický Ondrej Malachovský, ktorý bol protagonistom aj v televíznom filme v réžii Jozefa Zachara a hudobnom naštudovaní Ondreja Lenárda. V inscenácii režiséra Juraja Jakubiska pred vyše desiatimi rokmi stvárnil hlavnú postavu aj Ján Galla.
V súčasnosti má v repertoári Svätopluka Peter Mikuláš. Po prvý raz sa k stvárneniu tejto postavy dostal pred štvrťstoročím, v roku 1998, aktuálne účinkuje už v tretej inscenácii tejto opery. Chceme však upriamiť pozornosť divákov na výrazného slovenského basistu s medzinárodným renomé Jozefa Benciho, ktorý naštudovaním postavy Svätopluka oslávi na scéne Opery SND svoje významné životné jubileum – 50 rokov.
Jozef Benci, foto Natália Dadíková
Jozef Benci je stálicou našich i zahraničných operných scén a koncertných pódií. Na javisku našej prvej opernej scény stvárnil množstvo profilových postáv basového repertoáru, ako napríklad Borisa Godunova v rovnomennej opere M. P. Musorgského, Mefista v Gounodovom Faustovi, Štelinu v Suchoňovej Krútňave, Filipa II. vo Verdiho Donovi Carlovi, Vodníka v Dvořákovej Rusalke či Zachariáša vo Verdiho Nabuccovi.
Prečo je uvedenie tohto diela mimoriadne aktuálne a zaujímavé aj dnes?
Eugen Suchoň je autorom dvoch opier, ktoré patria ku klenotom slovenskej hudobno-dramatickej spisby – opery Krútňava (premiéra v roku 1949) a opery Svätopluk, ktorú komponoval v rokoch 1952 – 1959. Premiéra bola v historickej budove SND 10. marca 1960. Pozoruhodné sú uvedenia tejto opery na hrade Devín (1960), v talianskej Perugii (1964) či na nádvorí Bratislavského hradu (1970).
https://femme.sk/index.php/volny-cas/ine/item/23314-pozvanka-do-opery-snd-svaetopluk?print=1&tmpl=component#sigProId55283d4109
Opera Svätopluk má národný rozmer a autentický patriotizmus, je drámou panovníka na pozadí mocenských zápasov na Veľkej Morave. Libreto, ktoré napísal skladateľ na námet drámy Ivana Stodolu spolu s dramaturgičkou Jelou Krčméry-Vrteľovou, je strhujúce. Zachytáva posledné dni kráľa Svätopluka, rozorvanej bytosti, kedysi mocného bojovníka a vladára, ktorý sa snažil zabezpečiť budúcnosť pre svoju ríšu. Trápil sa však aj výčitkami svedomia a len krátko pred smrťou si uvedomil svoje pochybenia a odovzdal vládu do rúk synom, vyzývajúc ich, aby držali spolu. Vtedy nik ríšu nepokorí ako tie tri prúty, ktoré keď sú spojené, nik nezlomí... Stačí, aby sme si uvedomili a vnímali dnes len toto posolstvo?
Podľa režiséra Romana Poláka „je to dráma shakespearovských rozmerov, príbeh o zhubnom mechanizme moci, a aj keď je to historický námet, je veľmi živý aj v súčasnom svete“. Polák kladie zásadné otázky o nepoučiteľnosti človeka v boji o moc kráčajúceho dejinami aj po spálenej zemi. „Zmyslom mojej práce nebolo zasiahnuť do dramatických prvkov. Zmyslom bolo položiť drámu na javisko takým spôsobom, aby bola zaujímavá výtvarne, výkladom a znepokojivá tým, kam ide tento svet, keďže sa nevieme dohodnúť... ani len ako tí bratia, ako tí Svätoplukovi synovia, ani dnes sa nikto v tomto svete nevie politicky dohodnúť,“ ozrejmil svoju koncepciu režisér Roman Polák.
Svätopluk je opera náročná z interpretačnej stránky pre orchester aj pre sólistov; poslucháči a diváci určite ocenia aj efektné zbory, temperamentné pohanské tance či intímne emocionálne scény. A pri počúvaní prezidentských fanfár si ani neuvedomujeme, že sú súčasťou práve opery Svätopluk.
Peter Mikuláš sa po prvý raz sa k stvárneniu Svätopluka dostal pred štvrťstoročím, v roku 1998, aktuálne účinkuje už v tretej inscenácii tejto opery. V spolupráci s režisérom Romanom Polákom odhalil novú logiku konania tohto panovníka, ktorú doposiaľ v tejto postave nehľadal. Odzrkadľuje sa to v mnohých detailoch, v silnom, ale civilnom herectve s pointami, ktoré majú niekde dôraznejšiu, inde tichšiu pointu, jednoducho inú ako doteraz. Peter Mikuláš podčiarkol, že „Polákovi nešlo iba o známe a symbolické tri prúty, ale najmä o to, kam až sa môže dostať ľudská zloba“.
Centrálnu ženskú postavu, kňažnú Ľutomíru, vynikajúco stvárňuje Jolana Fogašová. „Opera Svätopluk patrí medzi naše národné skvosty. Na jej novú inscenáciu a Ľutomíru som sa veľmi tešila. Mala som aj to šťastie, že som spievala Katrenu v Krútňave, takže s hudbou Eugena Suchoňa som sa detailne stretla v minulosti. Svätopluk je napísaný dramatickejšie a komplexnejšie, náročnejšie, je v ňom obrovská filozofia. Je v ňom veľa nadčasových prvkov a boj o moc je téma, ktorá bude aktuálna, kým bude ľudstvo môcť na tejto planéte fungovať. Ľutomíra chce za každú cenu získať moc do vlastných rúk, je ochotná pre to spraviť všetko, intriguje a posúva dej počas celej opery. Je to charakterovo negatívna postava, ktorá je však veľmi zaujímavá. Tým, že prináša určitý vzruch, je písaná veľmi dramaticky, čo je pre dramatický soprán krásna výzva,“ uviedla na tlačovej besede Jolana Fogašová.
Súčasné uvedenie Suchoňovej opery Svätopluk sa odohráva so strhujúcimi efektmi využívajúc videoprojekcie, moderný svetelný dizajn (svetelné objekty Ján Šicko, svetelný dizajn Ján Ptačin) s otvoreným ohňom na scéne s certifikáciou pražských Barrandovských štúdií. Autorkou scény je Barbora Šajgalíková. Vyše 150 kostýmov navrhol úspešný mladý kostýmový dizajnér Pavol Dendis. Choreografiu má na starosti Ladislav Cmorej. Diriguje Adam Sedlický.
Okrem postavy Svätopluka a Ľutomíry sa ďalej predstavia ako Mojmír Daniel Čapkovič, Svätopluka mladšieho stvárni Ondrej Šaling, Predslava bude spievať Peter Račko, Dragomíra Pavol Remenár, Záboja Tomáš Juhás, Blagotu Monika Fabianová, Milenu Eva Hornyáková a ďalšie postavy budú interpretovať Michal Onufer, Róbert Remeselník, Filip Tůma.
Operu uvádza SND v slovenskom jazyku s anglickými titulkami, čím poskytuje príležitosť aj cudzincom žijúcim na Slovensku spoznať zásadné dielo slovenskej hudobno-dramatickej tvorby.
Zažite silný príbeh našich dejín v strhujúcej réžii Romana Poláka. Vstupenky na predstavenia 23. mája, 25. mája a 27. mája zakúpite v pokladnici alebo na www.snd.sk.
Foto Marek Ołbrzymek