Začali sme v meste Vence, ktoré sme, pokiaľ sa rozlohy týka, zľahka podcenili. Po vzhliadnutí výstav v galérii Chave sme sa rozhodli presunúť do Saint-Paul de Vence- mestečka umelcov. Po tom, čo sa nám podarilo zaparkovať na -7. poschodí miestneho parkoviska, sme sa vybrali na túru po skutočne kľukatých uličkách, kde prakticky nenarazíte na „normálny“ obchod. Nájdete tu predajné galérie od malometrážnych kukaní až po niečo, čo má rozlohu stredne veľkého obchodu s potravinami. Žánre a štýly od výmyslu sveta občas preruší malá kaviareň, či hotelík s reštauráciou, pričom sa vám na každom kroku vnucuje predstavu, že ste v akejsi odnoži Mont Martru. Je ťažké neodísť s nejakým umeleckým dielom, preto si treba kúpu rozmyslieť pri porcii výbornej, asi najlepšej, akú sme tento rok ochutnali, talianskej zmrzliny, ktorú nájdete v uličke oproti hornému kostolu. A pokiaľ ste obdivovatelia klasickej sochárskej moderny, určite sa zastavte v galérii moderného umenia (fondation Meight), na ktorú narazíte asi 15 km od St. Paul de Vence.
https://femme.sk/index.php/temy/cestovanie/item/11557-potulky-po-juznom-francuzsku-a-taliansku?print=1&tmpl=component#sigProIdb1af93b468
Pol hodinku južným smerom sa nachádza Cagnes-sur-Mer, kde prežil značnú časť života Auguste Renoir. Okrem prehliadky jeho domu a záhrady, v ktorej maľoval a v ktorej sa dodnes nachádzajú stromy zobrazené na jeho obrazoch, môžete ešte stihnúť prehliadku 700 ročnej veže grimaldiovského zámku v Haute-de-Cagnes. V suterénnej časti je inštalované múzeum „olivového stromu“ s exponátmi z antických čias a celým historickým prierezom domestikovania olivovníka v stredomorskej oblasti. Na vyšších podlažiach nájdete výstavu moderného umenia, pričom v markízinom budoári je inštalovaných 40 portrétov Suzy Solidor, ktorá v tomto meste prežila posledných 25 rokov života. Táto slávna kabaretná speváčka venovala múzeu svoje portréty, ktoré v priebehu 30 rokov namaľovalo množstvo známych maliarov akými boli Coceau, Dufy, Kisling, Lempicka, Picabia, Van Dongen.... Nuž a pokiaľ vám sily vystačia, navštívte ešte múzeum Fernanda Legéra v Biote.
https://femme.sk/index.php/temy/cestovanie/item/11557-potulky-po-juznom-francuzsku-a-taliansku?print=1&tmpl=component#sigProIdc0b601e201
Opačným smerom, do Talianska, sme sa vybrali 14. júla, keď bol vo Francúzsku štátny sviatok a hrozilo, že na pláži budú občania ležať v troch horizontálnych vrstvách. Pôvodne sme chceli vzhliadnuť aj krásy San Rema, ale nakoniec sme sa rozhodli zvoľniť tempo a užiť dňa. Vybrali sme sa do neexistujúceho mestečka Bussana Vecchia. Teda, ona existuje Bussana Nuovaa vďaka nej sa do starej Bussany aj dostanete, ale na oficiálnych mapách tú starú nenájdete. Pokiaľ ste ešte nevideli, čo je to bohémsky spôsob života, tak vrelo doporučujeme. Prvá Bussana bola založená na návrší, v roku 1050 zemepánom - vojvodom z Ventimiglie, ktorý vybudoval obranný hrad. V polovici 13. storočia bolo toto územie včlenené do janovskej republiky a jeho význam postupne narastal, pričom sa neustále zväčšoval počet obyvateľov. Najmä v priebehu 14. storočia už hradný kostol kapacitne nepostačoval potrebám farnosti a tak sa začalo s výstavbou veľkého kostola sv. Egídia, pričom pôvodne románska stavba dostala barokovú podobu. Mesto sa rozrastalo a jeho výhodná poloha mu zaisťovala primeranú prosperitu. V roku 1887 však devastujúce zemetrasenie zničilo Bussanu natoľko, že bolo nevyhnutné obyvateľstvo presídliť do bezpečnejšej oblasti na pobreží. Staré osídlenie bolo ponechané napospas prírode a nikoho nenapadlo, že by sa raz z týchto ruín mohla vyvinúť turistická atrakcia. Koncom 50. rokov minulého storočia starú Bussanu objavila Clizia, keramička z Turína, ktorá spolu s básnikom a maliarom Giovannim Frontem založila medzinárodnú umeleckú kolóniu. Prví odvážlivci tu žili bez kanalizácie a elektriny, ale postupne si svojpomocne dobudovali siete a niektorí sa stali stálymi obyvateľmi. Koncom 60. rokov už starú Bussanu obývalo 30. umelcov - maliarov, sochárov, spisovateľov, hudobníkov... Miestne úrady sa síce snažili všemožne znemožniť takúto existenciu, ale spamätali sa príliš neskoro. Po desiatich rokoch zotrvávania už novousadlíci získali právo zostať na mieste nimi zvolenom, a tak si tam žijú dodnes, na prospech sebe i turistickému ruchu. Prvá zakladateľka, Clizia, neskôr odišla z Bussany a v Castiglione dÁsti založila keramickú školu. Tak ako ona, aj niektorí starousadlíci, opustili myšlienku experimentu a vrátili sa ku konzervatívnejšiemu spôsobu života. Ostatní však zostávajú v magickom a čarovnom, polorozbúranom stredovekom osídlení. Pre rýchlejšiu orientáciu doporučujeme, pokiaľ pôjdete z Francúzska diaľnicou na San Remo, odbočiť na Arma di Taggia, potom na Bussanu Nuovu a Bussanu Vecchiu.
Na obed sme sa zastavili v Dolce Acqua, mestečku z 10. storočia, v ktorom sa zastavil čas. Starý hrad je momentálne v rekonštrukcii, tak sme sa poprechádzali pôvodným jadrom mesta, prešli starobylým mostom cez rieku a prejedli sa v reštaurácii Il Borgo. Našou konečnou zastávkou bola pohraničná Ventimiglia, ktorou v Mentone neprávom pohŕdajú ako nejakou zabudnutou vieskou, a kde sme sa v miestnej tržnici zásobili ovocím, syrmi a špecialitami a za polhodinku sme sa už máčali v mori na francúzskej riviére.
https://femme.sk/index.php/temy/cestovanie/item/11557-potulky-po-juznom-francuzsku-a-taliansku?print=1&tmpl=component#sigProIdf5b3bf578e
