Biorytmus človeka je podmienený otáčaním Zeme okolo vlastnej osi a večným striedaním svetla a tmy. Náš predok – Homo Sapiens – sa počas svojho vývoja riadil prirodzeným rytmom. Prelom nastal približne pred 130 rokmi, kedy sme dokázali pohodlne osvetliť noc elektrickým svetlom. Chronobiológovia však bijú na poplach. Varujú pred neuváženým správaním a odmietaním zabehnutého denného rytmu, podľa ktorého sú nastavené naše vnútorné hodiny. Existuje totiž hrozba, že svetlo v nesprávnom čase ich vyvádza z miery. Ak by sme vnútorným hodinám nechali voľný priebeh, zamotalo by to náš všedný deň; každý deň by sa nám fáza bdenia posunula dozadu.
K tomuto tvrdeniu dospeli priekopníci chronobiológie Jürgen Aschoff a Rütger Wever v 60. rokoch, z Inštitútu Maxa Plancka na základe niekoľko týždňového pozorovania dobrovoľníkov; ktorí žili v laboratórnych apartmánoch situovaných pod zemou, izolovaných od slnečného svetla, zvukov a vibrácii.
Nášmu organizmu udáva tempo molekulárny hodinkový mechanizmus. Epifýza v mozgu, ktorú kontrolujú hlavné vnútorné hodiny tela, produkuje v noci hormón melatonín (hormón tmy), a ten podporuje spánok. Jeho obsah v krvi nám ukazuje, koľko je pre organizmus hodín. Svetlo v noci spôsobuje pokles koncentrácie tejto látky v krvi. Nedostatok melatonínu, by podľa niektorých odborníkov, mohol byť zodpovedný za vyššie riziko ochorenia na rakovinu u ľudí, ktorí pracujú na zmeny. Prívrženci tejto tézy sa však doposiaľ odvolávajú len na indície.
Syntéza melatonínu sa preruší vždy po dopadnutí svetelného lúča na oko. Je ťažké presne odhadnúť, aké množstvo svetla už škodí, okrem iného aj preto, že vylučovanie melatonínu závisí od individuálnej predispozície človeka. Melatonín je vylučovaný do organizmu za pôsobenia suprachiazmatického jadra. Súčasne sú bunky suprachiazmatického jadra citlivé na pôsobenie melatonínu. To znamená, že melatonín vytvára spätnú väzbu pre suprachiazmatické jadro, čiže pracuje ako regulátor cirkadiánnych rytmov.
Každopádne, ľudia, ktorí pracujú na zmeny, podstatne častejšie trpia poruchami spánku, nadváhy, cukrovkou a srdcovo-cievnými ťažkosťami. Vedci sa zhodujú, že spôsob života fungujúci proti smeru ručičiek vnútorných hodín trvalo škodí zdraviu. A nielen psychickému. Desynchronizované biorytmy negatívne vplývajú na pocity a nálady, pozornosť a pamäť. Najmä u ľudí postihnutých depresiami sa hlavné a vedľajšie hodiny rozchádzajú: zvyšovanie a pokles telesnej teploty nekorešpondujú s časom udaným suprachiarizmatickým jadrom a posunuté je aj vyplavovanie kortizolu, ktorý sa podieľa na regulácii látkovej výmeny v tele.
Hodiny v nás
0 - 3 hodina: najhlbší spánok
4 – 7 hodina:
4,30 - najnižšia telesná teplota
6,45 – zvyšovanie krvného tlaku
8 – 20 hodina:
7,30 – vylučovanie melatonínu sa zastavuje
10,00 – najvyššia pozornosť
14,30 – najlepšia koordinovanosť
15,30 – najrýchlejšie reakcie
17,00 – najvyššia výkonnosť srdca, krvného obehu a svalov
18,30 – najvyšší krvný tlak
19,00 – najvyššia telesná teplota
21 – 24 hodina:
21,00 – začiatok vylučovania melatonínu
22,30 – znížená činnosť čriev