Vytlačiť túto stránku

Island na fotkách a krátka história ostrova

Napísal femme 18. september 2026

Island nie je len krajina ohňa a ľadu. Je to ostrov, kde sa vikingské ságy stretávajú s moderným životom, kde elfovia ovplyvňujú trasu ciest a kde sa Vianoce slávia 13 nocí. Objavte kultúrne zvyklosti a okrem informácií aj na fotkách, ktoré robia z Islandu jedinečnú destináciu.

0_island_mc

Tip: Príďte si pozrieť dychberúce fotografie našej kolegyne Michaely Conzarovej , ktorá Island navštívila a pripravila z tejto cesty fotografickú výstavu, ktorú si môžete pozrieť v Bulharskom kultúrnom inštitúte v Bratislave do 9.októbra 2026.

Vikingské dedičstvo v srdci severu

Kultúra Islandu je hlboko zakorenená v jeho vikingskej minulosti. Prví osadníci, ktorí sem prišli v 9. storočí, priniesli nielen odvahu a túžbu po objavovaní, ale aj bohatú ústnu tradíciu, ktorá sa neskôr prepísala do svetoznámych ság. Tieto príbehy o hrdinoch, bohoch a každodennom živote sú dodnes živou súčasťou islandskej identity a nájdete ich nielen v múzeách, ale aj v bežnej konverzácii miestnych.

Pôvodné umenie sa tu neobmedzovalo len na slovo. Tradičné remeslá, ako je pletenie charakteristických svetrov lopapeysa z ovčej vlny alebo stavba domov s trávnatými strechami, dodávajú krajine jej neopakovateľnú atmosféru. Tieto zručnosti sa odovzdávajú z generácie na generáciu a sú hmatateľným prepojením s minulosťou.

1_islan_mc

Od pohanských bohov k luteránskej cirkvi

Náboženská história Islandu je príbehom o postupnej transformácii. Pôvodné nórske pohanstvo, uctievanie bohyne Freyja, boha Ódina a hromovládneho Thora, bolo oficiálnym náboženstvom až do roku 1000, keď Althing, islandský parlament, prijal kresťanstvo. Tento prechod bol relatívne pokojný a istý čas boli dokonca tolerované súkromné pohanské obrady.

V 16. storočí sa Island dostal pod vplyv dánskej reformácie a luteránstvo sa stalo štátnym náboženstvom. Evanjelická luteránska cirkev Islandu (Þjóðkirkjan) si túto pozíciu zachovala dodnes, hoci pravidelná účasť na bohoslužbách je nízka. Súčasnosť prináša náboženskú diverzitu. Rastie počet ľudí bez vyznania a zároveň zažívajú renesanciu staré viery – spoločnosť Ásatrúarfélagið, ktorá obnovuje uctievanie severských bohov, má dnes oficiálne uznanie a jej členovia tvoria asi 1,5% populácie.

Svet, kde žijú elfovia a trollovia

Pre cudzinca môže byť ťažké uveriť, že v 21. storočí môže viera v nadprirodzené bytosti ovplyvňovať reálny život. Na Islande je to však bežná realita. Miestni veria na Huldufólk, čiže „skrytý ľud“ – elfov, ktorí obývajú skalné útvary a lávové polia. Táto viera je taká silna, že pri plánovaní ciest a stavieb sa niekedy menia projekty, aby sa nepoškodili „elfie kamene“.

Trollovia sú ďalšou neodmysliteľnou súčasťou folklóru. Často sú spájaní s konkrétnymi miestami v krajine a ich príbehy slúžia ako varovanie pred nebezpečenstvom divokej prírody. Tento folklór nie je len turistická atrakcia, ale živá súčasť kultúry, ktorá formuje vzťah Islandčanov k ich drsnej, no krásnej krajine.

Sviatky, ktoré zahrejú srdce

Islandské sviatky sú jedinečnou zmesou kresťanských tradícií a starých pohanských zvykov. Najkrajšie to vidno počas vianočného obdobia, ktoré tu trvá neuveriteľných 13 nocí. Počas nich prichádza jeden po druhom 13 vianočných mužov (Jólasveinar), škriatkov s vlastnými menami a špecifickými povahami. Deti si každú noc dávajú do obloka topánku a nájdu v nej buď malý darček, alebo v prípade neposlušnosti, zhnitý zemiak.

Štedrý večer sa nesie v duchu Jólabókaflóð, čo v preklade znamená „vianočná knižná záplava“. Je to zvyk, keď si ľudia navzájom darujú knihy a zvyšok večera trávia čítaním pri horúcom nápoji. Tento zvyk je taký obľúbený, že Island patrí medzi krajiny s najvyšším počtom vydaných kníh na obyvateľa.

Ďalším zaujímavým sviatkom je Jónsmessa (24.jún) počas letného slnovratu. Podľa tradície majú v túto najkratšiu noc v roku magickú moc bylinky a zvieratá dokážu rozprávať. Ľudia zbierajú liečivé rastliny a veria na zázraky. V zimných mesiacoch sa zase slávi Þorrablót (január/február), sviatok, pri ktorom sa podávajú tradičné, často fermentované jedlá, ako je hákarl (kvasený žralok), a oslavuje sa komunita a staré zvyky.

2_island_mc

Kúpanie ako spôsob života

Ak chcete zažiť Island ako miestni, musíte navštíviť termálne kúpele. Návšteva verejných bazénov a saunovanie nie je len o relaxe, ale o dôležitom spoločenskom rituáli. Pri teplom geotermálnom prameni sa stretávajú priatelia aj rodiny, diskutujú o politike, práci aj živote. Je to miesto, kde sa stierajú rozdiely a buduje sa komunita, čo je v krajine s drsnou klímou a roztrúsenou populáciou kľúčové.

Island je krajina, kde sa minulosť nestala múzejnou expozíciou, ale žije ďalej v každodenných zvykoch, sviatkoch a príbehoch, ktoré si miestni rozprávajú. Je to miesto, kde sa môžete cítiť ako vo svete ság, no zároveň zažiť modernú, otvorenú a kreatívnu spoločnosť.

Geologická minulosť

  • Island vznikol v dôsledku kombinácie dvoch geologických procesov: leží na stredooceánskom chrbte (rozhraní severoamerickej a európskej tektonickej dosky) a súčasne nad horúcim miestom (plášťovým diapírom), čo spôsobuje intenzívnu vulkanickú činnosť.
  • Najstaršie skalné útvary na Islande (v regióne Westfjords) majú približne 16 miliónov rokov a predstavujú prvé časti ostrova, ktoré sa vynorili nad hladinu mora.
  • Celý geologický vývoj ostrova sa začal približne pred 60–65 miliónmi rokov v paleogéne, keď sa otváral severný Atlantik a začala sa vulkanická aktivita spojená s islandským plášťovým diapírom.
  • Príkladom nedávneho „tvorenia zeme“ je ostrov Surtsey, ktorý vznikol počas vulkanickej erupcie v rokoch 1963–1967 pred južným pobrežím Islandu.

Súčasnosť

  • Island je unitárna parlamentná republika s demokratickým systémom, hlavou štátu je prezident a výkonnú moc má vláda na čele s premiérom.
  • Počet obyvateľov podľa Štatistického úradu Islandu, bolo 1. januára 2026: 394 324 obyvateľov, 30. júna 2026: 396 500 obyvateľov a rast pokračuje, najmä vďaka migrácii.

Z čoho krajina prosperuje

  • Rybolov a rybné produkty
  • Cestovný ruch (turizmus)
  • Výroba hliníka a energeticky náročné odvetvia
  • Technológie a inovácie  (IT, biotechnológie, IP/intellectuálny vlastníctvo), ktorý má potenciál stať sa do roku 2030 najväčším exportným pilierom.

3_island_m

Zdroj foto: ©Michaela Conzarová

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy