Pravidelne odpad triedia tri štvrtiny (76 %) ľudí, ďalšia pätina (20 %) aspoň občas. Dôležité však nie je len to, či odpad triedime, ale najmä ako dôsledne a správne to robíme.
Papier, plasty a sklo zvládame, bioodpad a textil zaostávajú
Najčastejšie triedenými druhmi odpadu sú plasty, sklo a papier. Plasty sú zároveň odpadom, ktorý u tretiny (33 %) ľudí tvorí najväčšiu položku v domácnosti. Horšie to vyzerá s kuchynským bioodpadom, kovmi či textilom, ktorého triedenie sa stalo povinným až od tohto roka. Menej známe alebo kombinované obaly vedia ľudí potrápiť. A výsledok? Až 30 % ľudí radšej vyhodí obaly, ktoré nevie vytriediť, do zmesového odpadu, ako by riskovalo ich nesprávne vytriedenie.
„Stále je veľa obalov, ktoré sa skladajú z kombinácie viacerých materiálov a nie je na prvý pohľad jasné, o aký druh obalu ide. V takýchto prípadoch musíme ľuďom neustále vysvetľovať detaily. Ak si však nie sú istí, radšej nech obal vyhodia do farebného kontajnera podľa toho, kde si myslia, že by mal s najväčšou pravdepodobnosťou patriť. Všetok vytriedený odpad putuje na triediacu linku, na ktorej sa ešte dotriedi. Ak sa vyhodí do zmesového odpadu, v Bratislave a Košiciach putuje do spaľovne, všade inde však jeho cesta končí na skládke,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK.
Triedenie už nie je len zvyk. Ľudia k nemu pristupujú zodpovednejšie
Základné pravidlá triedenia odpadu už väčšina ľudí ovláda. Vedia, do ktorej nádoby patrí plast, papier či sklo, triedenie sa tak stalo súčasťou každodenného života. Teraz by sme sa viac mali zamerať na detaily, ktoré môžu zvýšiť efektivitu celého procesu triedenia. „Vidíme, že ľudia premýšľajú už aj nad tým, ako odpad triediť správne a dôsledne,“ hovorí Katarína Kretter a dodáva: „Viac než tri štvrtiny ľudí (77 %) v prieskume uvádzajú, že z obalov oddelia všetko, čo sa oddeliť dá, napríklad viečko od jogurtového téglika. Až 90 % ľudí obaly pred vyhodením stlačí, aby v nádobách zaberali menej miesta a takmer dve tretiny (63 %) triedia aj menšie obaly, ako sú tie od cukríkov či žuvačiek.“
Triedenie sa tak postupne mení a k automatického návyku sa pridáva vedomé správanie, ktorého cieľom je znížiť množstvo odpadu končiaceho na skládkach a zvýšiť šancu, že sa suroviny využijú opäť.
Prečo niektorí stále netriedia? Chýba im návyk aj dôvera
Hoci väčšina ľudí odpad triedi, malá časť populácie s tým ešte nezačala. Prečo podľa opýtaných niektorí ľudia stále netriedia odpad? Prieskum ukázal, že najčastejším dôvodom je chýbajúci návyk odpad triediť (52 %). Ďalším je nedôvera v systém, obávajú sa, že aj vytriedený odpad nakoniec skončí na jednej kope (49 %). „Nie každý hneď vie, ako odpad správne triediť. Je prirodzené, že ľudia váhajú. Ale keď dostanú jasné a zrozumiteľné informácie, väčšina sa snaží robiť veci lepšie. Aj preto má vzdelávanie v tejto oblasti stále veľký význam,“ hovorí Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK.
Vieme triediť, ale potrebujeme návod
Až deväť z desiatich ľudí (90 %) sa považuje za dobre informovaných o triedení odpadu v domácnosti. Keď si však nie sú istí, ako obal správne vytriediť, tak viac ako tretina ľudí (37 %) ho jednoducho vytriedi podľa svojho najlepšieho úsudku. Takmer tretina (29 %) si v takejto situácii aktívne vyhľadáva informácie na internete a štvrtina (24 %) ich hľadá na samotnom obale. Zároveň sa však ukazuje, že práve neistota pri triedení vedie až tretinu ľudí (30 %) k tomu, že keď nevedia, tak obal radšej hodia do zmesového odpadu.
Najviac by však ľuďom pomohlo, keby boli informácie o triedení ešte dostupnejšie a zrozumiteľnejšie – napríklad formou označenia priamo na kontajneroch alebo formou jednoznačných symbolov na obaloch. Práve jasné a konkrétne návody môžu pomôcť preklenúť túto neistotu a zabrániť tomu, aby odpad, ktorý sa dá recyklovať, skončil na skládke.
Každé triedenie má zmysel a čím dôslednejšie, tým lepšie
Triedenie na Slovensku funguje a v mnohých oblastiach sa každoročne zlepšuje. Avšak najväčšou výzvou zostáva správnosť triedenia. Nestačí len vytriediť základné materiály. Potrebujeme ľudí viesť k správnemu triedeniu aj pri špecifických, či menej známych druhoch odpadov.
„Každý kus odpadu, ktorý neskončí na skládke, má šancu na druhý život. Ak však skončí recyklovateľný obal v čiernej nádobe, jeho príbeh sa končí. Preto sme aj my v rámci vzdelávania stavili na grafiky, kde ľuďom ukazujeme reálne obaly s odkazom, ako ich vytriediť. Ide o produkty, s ktorými sa bežne stretávajú a takto ich učíme, kam tieto obaly patria,“ uzatvára Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK.
Metodológia prieskumu
Online prieskum bol realizovaný v máji 2025 na vzorke 1000 respondentov. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu Slovenska vo veku 18+ z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Zber dát realizovala prieskumná agentúra MNForce.
Zdroj foto: Freepik
O ENVI - PAK
OZV ENVI - PAK je organizácia zodpovednosti výrobcov podľa zákona o odpadoch. Bola prvou oprávnenou organizáciou na Slovensku. Pomáha s plnením povinností výrobcov obalov a neobalových výrobkov podľa zákona o odpadoch. Zabezpečuje triedený zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov, ich zhodnocovanie a recykláciu. ENVI - PAK riadia veľké medzinárodné spoločnosti, ktoré prenášajú svoju expertízu o fungovaní odpadového hospodárstva z iných trhov aj na Slovensko. Je pre ne dôležitá transparentnosť a predvídateľnosť podnikateľského prostredia, za ktorú sa OZV ENVI - PAK zasadzuje.