Ladislav Király ako zakladateľ webu blogokave.sk povedal, že supermarkety sú preplnené kávovníkovými zrnami tretej alebo štvrtej triedy. A čo je podľa neho najhoršie, zákazníci ich považujú za kvalitné a dokonca sa hrdia ich konzumáciou.
Čo dokáže marketing...
„Vnímam to ako zvláštnu deformáciu,“ uviedol Király v rozhovore pre náš web. „Skúseným marketingovým odborníkom sa z produktov, ktoré nenesú takmer žiadnu kvalitatívnu hodnotu, podarilo vyrobiť doslova modly. Nebudem ich menovať, ale do tejto kategórie spadajú v podstate všetky notoricky známe značky kávy a všetko, čo nájdete v bežných supermarketoch.“
Podľa Királyho za to do značnej miery môže veľkoprodukcia. Silné značky potrebujú kávu produkovať v obrovských množstvách a tým pádom sa nemôžu orientovať na kvalitu. Jednoducho by nebolo možné nájsť také množstvo kvalitných kávovníkových zŕn.
Mix rôznorodých kávovníkových zŕn
„Tento problém má viacero rovín. Predstavte si niektorého z najznámejších producentov kávy na svete – značku, ktorá vám na um príde ako prvá. Jej by nestačila produkcia z jedného regiónu a ani z jednej krajiny. Musí skúpiť kávu z viacerých krajín nachádzajúcich sa na rôznych kontinentoch, pričom každá z týchto káv chutí inak,“ zdôraznil Ladislav Király pripomínajúc, že na chuť kávy má vplyv prostredie, v ktorom vyrástla, ale napríklad aj nadmorská výška či spracovanie kávy.
Silná značka sa v konečnom dôsledku môže dopracovať k zmesi káv, v ktorej nájdeme etiópsku kávu z nadmorskej výšky 2000 metrov nad morom, ale aj brazílsku z 800 metrov nad morom. Niektoré zrná mohli byť spracované suchou metódou, niektoré mokrou a niektoré polomokrou. A keďže rástli v celkom iných typoch pôd, chuťovo môžu byť absolútne rôznorodé.
Káva je ovocie
„Na chuť kávy vplýva aj sezónnosť. Aké množstvo zrážok v danom pestovateľskom roku spadlo, aké boli priemerné teploty vzduchu, prípadne či zrážky spadli v tom správnom období. Medziročne sa situácia vždy mení a káva teda mení svoju chuť. Mimochodom, káva je vlastne ovocný strom. Plody kávovníka vyzerajú ako naše čerešne, ovocné, šťavnaté a kyslé. Som presvedčený o tom, že aj v šálke kávy by sme to mali cítiť,“ skonštatoval náš respondent.
Király však vzápätí pripomenul, že predajcovia, ktorí kávu ponúkajú v supermarketoch, toto ponúknuť vlastne nevedia. Keď kávu zabalia do notoricky známeho obalu, zákazníci už vedia, čo ich v ňom bude čakať. Daná káva chutí vždy rovnako. Natíska sa otázka, ako je to možné? Dokážu ju nejako špeciálne upraviť a štandardizovať?
Prepraženie ako cesta k uniformnosti
„Áno, dokážu,“ odpovedal Király. „Ten tajný recept sa volá prepraženie. Z kávy, ktorá je pôvodne vlastne ovocím, urobia niečo na štýl uhlíka. V priebehu praženia kávovníkové zrno postupne stráca kyslosť, ovocnosť i svoj pôvodný chuťový profil a naopak naberá horkosť. Celé umenie týchto veľkých pražiarov je vlastne len v tom, že zrná prepražia a tak im dajú uniformnosť. Pôvodne v sebe mohli mať rôznofarebné chuťové tóny, ale stratia ich. Do popredia vystúpi zemitosť či horkosť.“
Práve v tom je podľa Királyho najväčšia záhada, ktorej sám celkom nerozumie. Prečo to ľudia vlastne pijú? Na jednej strane máme možnosť siahnuť po slabšie pražených kávach z menších pražiarní, ktoré ponúkajú rôznorodé chute, no slovenskí zákazníci ich napriek tomu príliš nevyhľadávajú. K vyhľadávaniu horkosti ich podľa všetkého vedie dlhoročný zvyk.
Kávu treba piť bez mlieka a cukru
„Problém je aj v tom, na čo sme boli naučení. Podľa mňa máme doslova v krvi, že káva má byť horká a patrí k nej cukor a mlieko. Ibaže toto je kilometre vzdialené od pravdy. Káva má ponúkať celé spektrum chutí, má byť sladká, ovocná a pokojne aj trochu horká, ale nie spálená na uhoľ. Keď je spracovaná a upražená správne, mlieko ani cukor k nej chcieť nebudete. To vám garantujem,“ usmial sa L. Király.
Bloger je presvedčený o tom, že mnohí zákazníci o tomto všetkom ani nevedia. Keď si v supermarkete kúpia kávu preslávenej značky, nadobudnú pocit možno až kávového bohémstva. V skutočnosti však v obale môžu mať len treťo- alebo štvrtotriedne zrná.
Nekupujte kávu v supermarketoch
„Je to tak. Pri obrovskom objeme predaja sa musia spoliehať na strojový zber kávovníkových čerešní a keďže káva nedozrieva naraz, stroje pozbierajú dozreté i nedozreté plody. Ja im to ani nezazlievam, pretože nemajú šancu to robiť inak. Existujú však aj malí pestovatelia, ktorí kávu zbierajú ručne a vždy oberú len dozreté čerešne. Tie potom kvalitne spracujú a predajú v malých množstvách. Kávovým velikánom by to nestačilo, ale malé pražiarne si na týchto ‚mikrolotoch‘ doslova zgustnú. A presne toto je podľa mňa cesta. Kávu netreba kupovať v supermarketoch, ale v menších pražiarňach,“ dodal Ladislav Király.
Na Slovensku aktuálne pôsobia desiatky pražiarov kávy. Na webe blogokave.sk nájdete zoznam vyše 100 slovenských pražiarní kávy.
Zdroj obrázku: portumen / Shutterstock.com
