Keď v roku 1908 vyšiel do ulíc prvý ľudový automobil, Ford Model T, jeho štvorvalcový motor s objemom 2,9 litra dosahoval výkon 22 koní (16,4 kW). Jeho omnoho mladší príbuzný, Ford Focus z roku 2012 zreteľne ukazuje, kam sa motory za storočie posunuli. Focus disponoval trojvalcovým agregátom EcoBoost s objemom jeden liter a výkonom 125 koní (92 kW). „Dnešný motor sa zmestí do bežného cestovného kufra. Znižovanie veľkosti, tzv. downsizing je viditeľný na všetkých komponentoch vozidla, motor nevynímajúc. Pozoruhodné však je, ako s menším objemom dokážeme dodať oveľa vyšší výkon,” všíma si doc. Ján Lešinský, ktorý vývoju automobilového priemyslu zasvätil celý život.
Nové materiály
Motory dneška nie sú len menšie, ale aj značne ľahšie. „Je to vďaka tomu, že namiesto ocele sa na bloky a hlavy motora začal používať hliník,“ hovorí Ján Lešinský. „Táto zmena prispela k zníženiu hmotnosti motora a tým aj auta, zlepšeniu ovládateľnosti aj nižšej spotrebe paliva. Na druhej strane, hliník má vyššie nároky na chladenie.“
Znižovanie veľkosti motora postihol aj kráľovskú kategóriu motošportu, formulu 1. Objem motorov sa postupne znížil z 3-litrových motorov v roku 1995 na šesťvalcové 1,6-litrové, používané v súčasnosti.
Zaujímavým vývojom prešiel priemerný zdvihový objem nových automobilov registrovaných v Európe. Od roku 1989 do roku 2004 stúpol z 1,6 litra na 1,75 litra. Do roku 2016 sa však vrátil späť na hodnoty zo začiatku 90- tych rokov, už spomínaných 1,6 litra. Podstatnou zásluhou je prepĺňanie väčšiny motorov, vstrekovanie paliva a už spomínaný downsizing – to umožnilo udržať trend zvyšovania priemerného výkonu, ale aj tzv. litrového výkonu zo 40 na 60 kW.
Prichádza koniec diesela?
Aj vďaka zníženiu obsahu síry v nafte z 550ppm na 5ppm, sa od 90. rokov na európskom kontinente zvýšil podiel novo registrovaných automobilov so vznetovým motorom z 10 % až na 50 % v roku 2011 (v niektorých štátoch až 70 %). V súčasnosti má až 40 % áut v európskom priestore vznetový motor (ACEA, 2014).
Keď v roku 2006 vyhrala značka Audi vôbec prvýkrát so vznetovým motorom preteky Le Mans, všetkým ukázala, v čom je čaro tohto paliva - vyššia účinnosť a nižšia spotreba. Odvtedy sa v Le Mans začalo objavovať čoraz viac áut so vznetovým motorom. Zdá sa , že diesel však svoju pozíciu pomaly stráca. V minulom roku tvoril ich podiel na celkových predajoch v Európe menej ako polovicu. Ide o najslabší výsledok od roku 2011 (ACEA, 2016).
Nástup softvéru
Dnešní vývojári radi hovoria, že automobil sa čochvíľa stane kopou softvéru s trochou hardvéru. To sa týka aj sveta motorov. Tie súčasné pracujú inteligentnejšie a úspornejšie ako kedykoľvek predtým. Napríklad v osemvalcovom motore pred niekoľkými rokmi pracovali všetky valce bez ohľadu na to, či auto zrýchľuje alebo ide stálou rýchlosťou. Dnes technológie umožňujú „nepotrebné“ valce vypínať a zapnúť ich len v prípade potreby.
Vstrekovanie paliva nahradil karburátor. Je to efektívnejšie a úspornejšie zariadenie, riadené pomocou riadiacej jednotky, ktorá s ohľadom na režim jazdy, prevádzkové parametre teplôt, tlakov a zloženia plynov okamžite koriguje potrebné nastavenie vstrekovaných dávok do jednotlivých valcov, t.j. spresňuje chod motora nielen tlakom na plynový pedál (ako to je pri karburátore). Cieľ je minimálna spotreba a minimálne emisie.
Vo svete motorov sme za ostatných 20 rokov zažili nástup prémiových aj vysoko oktánových palív.
1996 – Mitsubishi ohlásilo návrat priameho vstrekovania do benzínových motorov. V tomto roku ho prvýkrát uviedli na japonskom trhu v modeli Galant. Do Európy sa dostal o rok neskôr, v modeli Carisma.
1997 – Prvým európskym výrobcom áut, ktorý spustil sériovú výrobu auta s hybridným pohonom bolo Audi s modelom A4 Duo.
1997 – Toyota Prius s 1,5 litrovým motorom bolo prvé sériovo vyrábané auto s hybridným pohonom na svete. Odvtedy je aj najpredávanejším hybridom na svete.
1999 – Na slovenskom trhu sa objavilo prvé prémiové palivo Shell V-Power. Slovensko patrilo medzi prvé krajiny na svete, kde mohli zákazníci toto výkonné palivo tankovať.
Fenomén výkonu
Súčasné osobné automobily sú rýchlejšie a výkonnejšie ako pretekárske špeciály spred pár desaťročí. Tento posun sa prejavil aj v palive, ktoré si bežní vodiči môžu teraz natankovať.
2001 – Slovenskí motoristi mohli prvýkrát natankovať sto oktánové výkonné palivo Shell V-Power Racing. Palivo bolo vyvíjané a testované na pretekárskych okruhoch formule 1 v spolupráci s tímom Scuderia Ferrari.
2001 – Víťazom ankety Medzinárodný motor roka sa stalo BMW s motorom S54, ktorý bol montovaný v legendárnom BMW M3 E46.
2006 – Prvýkrát v histórii Le Mans zvíťazilo auto so vznetovým motorom. Bolo to Audi R10 TDI. Odvtedy sa v Le Mans začalo objavovať čoraz viac áut so vznetovým motorom, pretože majú vyššiu účinnosť využitia tepelnej energie a tak nižšiu spotrebu paliva. Odpoveďou Shell na rastúce nároky vznetových motorov bolo prvé prémiové dieselové palivo Shell V-Power Diesel.
Fenomén downsizingu
Motory s čoraz menším objemom a veľkosťou (tzv. downsizing) musia podávať rovnaký alebo väčší výkon ako predtým. Sú preto aj vystavené omnoho náročnejším podmienkam, ako kedykoľvek predtým. Tomuto trendu sa prispôsobuje aj zloženie palív.
2012 – Ford začal vyrábať automobily s motorom Ecoboost, symbolom downsizingu. Jeho najmenší zdvihový objem bol 1 liter a mal 3 valce. V rokoch 2012 a 2014 s ním získal medzinárodné ocenenie Motor roka, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu výrobcovi.
2017 – Menšie motory menia aj podmienky pre fungovanie paliva, ktoré je, napríklad, vstrekované pri tlaku až 2 000 barov. Nová generácia palív Shell s DYNAFLEX technológiou sa prispôsobila tomuto trendu.