Dámy z Llangollen

Láska má mnoho podôb, neberie ohľad na vek a nevyhýba sa ani homosexuálnym a lesbickým párom.


Jeden z takých životných príbehov sa odohral koncom 18.storočia v puritánskom Írsku medzi dvoma mladými ženami. Ich spoločný dom Plas Newwydd (Nové sídlo) vo Walese sa stal útočiskom mnohých umelecky založených, voľnomyšlienkárskych umelcov tej doby a stelesnením hlbokých citov.  Odmenou im za spoločenské pohŕdanie boli zaiste vzácne návštevy slobodne zmýšľajúcich romantických básnikov, vedcov, filozofov či aristokracie. Nie raz ich navštívil  Lord Georg Byron, Percy Bysshe Shelley, Charles Darwin, Paul Esterházy a ďalší. Dopisovali si s mnohými známymi osobnosťami: napríklad s kráľovnou Charlottou alebo tetou Ľudvíka XVI. Tomuto šťastnému koncu však predchádzali roky nepochopenia i nepodarený spoločný útek...

Podobne ako dcéry z panovníckych rodov, ktoré sa zriedkavo vydávali z lásky, toto spoločenské pravidlo platilo aj pre šľachtické dievčatá. Spoločenské podmienky vydaja takýchto dcér sa dodržiavali od ranného stredoveku, kedy zohrával dôležitú úlohu majetok, politický či spoločenský vplyv rodiny nastávajúcej nevesty. Preto k výške vena a vplyvu sa vyberal aj vhodný snúbenec. Takéto „seberovné spojenie“ dvoch manželov, však bolo zriedkakedy rovnoprávnym vzťahom medzi ženou a mužom. Postaviť sa týmto konvenciám podriadenosti bolo prejavom veľkej osobnej odvahy a slobodomyseľnosti.


Eleanor Buttlerová a Sarah Ponsonbyová dámy z Llangolen

Tieto dve ženy pochádzali z urodzených rodín. Eleanor (1739-1829) bola najmladšou dcérou írskeho katolického sudcu, grófa z Ormonde a Kilkkeny. Dostalo sa jej veľmi dobrého vzdelania, ktoré rozvíjala aj vďaka svojej inteligencii. Bola to sebavedomá a slobodu milujúca mladá žena, ktorá dlhodobo odmietala ponuky na sobáš.

V takýchto prípadoch väčšinou odchádzali tzv. „nevydateľné dcéry“ do kláštora. S týmto návrhom prišiel aj jej otec, ktorý chcel odčiniť spoločenské faux pas, ktorého sa dopustil jeho syn Róbert, konvertovaním k protestantizmu; ako aj spoločenský škandál, ktorého priamou účastníčkou bola Eleanor.

Eleanor bola činorodá osoba, venovala sa vzdelávaniu mladých urodzených dievčat na škole. Práve tam sa zoznámila so Sarah (1755(9)-1831), ktorá bola o šestnásť rokov mladšia. Sarah bola veľmi nadanou žiačkou. Ich vzájomná sympatia a náklonnosť u nich vznikla, možno aj z toho dôvodu, že Sarah bola sirotou. Staral sa o ňu poručník Sir William Fownes, ktorý sa jej začal dvoriť v čase, keď sa zdalo, že jeho manželka podľahne ťažkej chorobe. Vzájomná náklonnosť oboch žien bola nepriehľadnuteľná, preto musela Eleanor opustiť školu. Po vynútenom odchode začala medzi priateľkami bohatá korenšpondencia, ktorá naznačovala túžbu spoločného života oboch žien. Tá vyvrcholila v ich úteku v pánskom prestrojení, ktorý sa nezdaril. Obidve ženy objavili a vrátili do domovov. Sarah tento psychický tlak fyzicky nezvládala a upadla do vysokých teplôt. Eleanor, aby sa vyhla konventu, utiekla druhýkrát z domova, priamo k Sarah, kde sa potajme vkradla do jej izby. Po prevalení tohto škandálu, sa  jej rodina zriekla, a po desaťdňovom nátlaku sa pestúni vzdali aj Sarah.

V tomto momente začína šťastnejšie obdobie obidvoch žien. Odišli do Walesu, kde si založili nový domov Plas Newwydd v Llangollen a začali pospolu a spoločensky žiť. Ako správne ženy, rady sa obliekali, ale ich šaty mali pánsky štýl . Zdielali spoločnú izbu, postel a láskyplne sa oslovovali moja milovaná. Do dnešných dní sa polemizuje o ich povahe vzťahu. Išlo skôr o vzťah matky a dcéry, alebo o partnerské spojenie dvoch milujúcich bytostí? Každopádne, ženy žili spolu šťastne a Eleanor aj dlho. Zomrela v roku 1829 vo veku deväťdesiatich rokov. Jej milovaná Sarah ju prežila len o dva roky vo veku sedemdesiatich rokov.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.