K legalizovaniu vzťahu medzi Petrom Veľkým a Katarínou, ktorá pochádzala z rodiny jednoduchého litovského sedliaka, došlo v roku 1712.
Budúca panovníčka Alžbeta (1709-1761) pochádzala z jedenástich súrodencov, z ktorých sa dospelosti dožili len dve dievčatá, Alžbeta Petrovna a Anna Petrovna. Dobové pramene ju opisovali, ako temperamentné dievča, s ryšavými vlasmi a hnedými očami, ktoré podedila po otcovi. Otec jej doprial prostredníctvom guvernantky dobré vzdelanie. Získala základy taliančiny, francúzštiny a nemčiny. Jej záujem sa však zameral hlavne na dvorskú etiketu, tanec a jazdu na koni. Pôvabná Alžbeta v období dospievania nemala núdzu o nápadníkov, čo sa neskôr zmenilo.
Jednou z ambícii otca bolo, vydať Alžbetu za budúceho francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Bourboni . Francúzsky kráľovský dvor ale odmietol ponuku s odôvodnením, že sa narodila v nezákonnom zväzku.
Po tomto odmietnutí jej Peter I. Veľký vybral ďalšieho ženícha Karla Augusta Holštýnskeho, ktorý krátko pred svadbou umiera na kiahne. Panovník sa nevzdával a bol rozhodnutý nájsť správneho manžela pre jeho druhorodenú dcéru. Tá sa však rozhodla, do budúcnosti odmietnuť ostatných adeptov na ženenie. Neznamená to, že bol zatrpknutá. Bolo o nej známe, že jej náručou prešlo mnoho milencov.
Obdobie po smrti Petra I.Veľkého
Na cársky dvor, usadla počas dvoch rokov vdova Katarína I. a pre obidve dievčatá nastáva úplne odlišný život. Tajná rada odhlasovala, že dedičky Anna a Alžbeta nemajú právo na cársky trón a dvadsaťročná Anna, ktorá je o rok staršia od Alžbety, umiera krátko po pôrode syna Petra.
Alžbeta sa musí vyrovnávať s ponížením a stratou privilégií, ktoré dovtedy užívala plným priehrštím. Najhoršie obdobie pre Alžbetu prichádza určite za vlády Petrovej netere Anny Leopoldovnej, ktorá sa stala regentkou za malého Ivana VI. Tá sa obklopuje hlavne nemeckými radcami, ktorí sú neprijateľní pre ruskú šľachtu. Medzi ďalší politický prešľap patrí určite význam cárskej gardy, ktorú v plnej miere podcenila. Zároveň si dostatočne neuvedomila, že Alžbeta je pravou dcérou Petra I. Veľkého, ktorá nedokáže žiť bez uznania a moci.
Jej čas na návrat nastal, počas novembrovej noci v roku 1741. Po dohode s ruskou šľachtou, zahájila ťaženie na Palácové nábrežie a cárske sídlo, s pomocou troch stoviek gardistov. V tú noc veľmožov a malého cára zatkne.
Cárovná Alžbeta I.
Po štátnom prevrate jej k dobru slúži, že odmietla potrestať vinníkov a nepriateľov smrťou a odsúdila ich na doživotie. Po korunovácii 6.marca 1742 podpisuje prvé nariadenie, ktorým ruší trest smrti. Dokáže sa obklopiť schopnými ministrami a radcami, ktorých poverí vykonávaním svojich plánov.
Finančne podporuje rozvoj vedy, kultúry a vzdelania. Na podnet M.V. Lomonosova zakladá v Moskve prvú univerzitu a rad umeleckých škôl.
Vďaka jej osvietenskému mysleniu sa stáva Petrohrad jedným z najkrajších európskych miest. Známy taliansky architekt Bartolomeo Rastrelli projektuje Zimný palác – novú rezidenciu cárskej rodiny, barokový kláštor Smolnyj a iné prepychové paláce.
https://femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/7298-carica-ktora-priniesla-rusku-pokoj#sigProId6ff92966a3
Žena Alžbeta I.
Bolo o nej známe, že obľubovala nákladnú toaletu, drahocenné šperky, plesy hostiny a hony. Bola priam závislá na stále nových, krásnych šatách a topánkach, ktoré si obliekla len jediný raz. Jej výstrednosť potvrdzoval aj zákaz kopírovať štýl jej odievania.
Ako slobodná si dopriavala množstvo milencov. Najznámejší z nich bol určite gróf Alexej Grigorijevič Razumovskij, ktorý ju vraj okúzlil spevom a impozantným vzhľadom.
Po osobnom rozhodnutí nevydávať sa, nemala svojho nástupcu, následníka trónu. Preto si adoptuje syna svojej sestry Petra Fjodoroviča, ktorý jej však prinesie len sklamania. Za mladi bol vychovávaný v Nemecku a do ruského prostredia nezapadol. Neosvedčil sa ako politik a ani ako manžel. Zato jeho manželka, ktorú vybrala samotná Alžbeta, robila panovníčke radosť a v plnej miere nahradila svojho manžela. Mladá princezna z rodu Anhalt-Zerbst, Sofia Frederika Augusta, manželka Petra III. sa stala neskôr známou ruskou panovníčkou Katarínou II. Veľkou, ktorá sa vpísala do dejín celej Európy.
Alžbeta I. prvá politička
V domácej politike sa snaží vrátiť k reformám svojho otca, obnovuje Senát a podporuje rozvoj manufaktúr a obchodu.
Medzinárodná politika jej tiež nebola vzdialená. Tesne po nástupe úspešne zvládne prvý konflikt – Vojnu so Švédskom, a Rusko sa stáva dominantným hráčom v Pobaltí a v severnej Európe. Zahraničnopoliticky stojí na strane Rakúska a Francúzska proti stále silnejšiemu Prusku na čele s Fridrichom II. Odmietavý postoj Alžbety I. voči Prusku, vyvolá u Fridricha II. opovrhnutie a nazve koalíciu Rusko-Rakúsko-Francúzku tzv. „paktovaním spodničiek“, čím narážal na spojenie rakúskej panovníčky Márie Terézie, ruskej cárovny Alžbety a madam de Pompadour, milenky a poradkyne francúzského kráľa Ľudovíta XV.
Na sklonku svojho života mohla byť Alžbeta I. spokojná. Videla svojho dobrého nástupcu v osobe manželky jej synovca, napriek tomu, že sa ním má oficiálne stať Peter III. Alžbeta umiera po dlhých zdravotných problémoch v päťdesiatich dvoch rokoch.