Využila som tvoje služby niekoľkokrát a poznám ťa, ako odvážnu cestovateľku a milovníčku prírody, zároveň veľmi dobrú pozorovateľku okolia, z ktorého čerpáš nápady a potom ich vhodne zapracuješ či do projektov a teraz možno aj do tvojho nového koníčka – práce s drevom.
Zvládaš toho dosť, sezónne robíš niekoľko projektov súkromných či verejných, veľa športuješ ak sa dá, nízkonákladovo cestuješ a spoznávaš hlavne Španielsko a jeho ostrovy.
Prečo práve samorasty a čím sa tie naše líšia od tých napríklad v Španielsku?
Nebol to zámer. Skôr náhoda. Aj keď verím, že náhody neexistujú. Bola to prechádzka naším lesom keď som cestou domov uvidela pri chodníku zaujímavý kus. Bol to len zdeformovaný skelet čerešne, jemný kus neuveriteľného tvaru. Jednoducho som ho tam nemohla nechať ležať. Sám sa pýtal ?. A tak to začalo. A dnes pomaly neviem kde stúpiť. Preto som sa rozhodla posunúť to ďalej.
Z ciest zo zahraničia si len občas prinesiem malý kúsok alebo pár zaujímavých kameňov. Aj keď hlavne na ostrovoch viem o kadejakých exemplároch borovíc či jalovcov. Ale to by som musela mať súkromné lietadlo...alebo sa tam presťahovať.
Ako hľadáš samorasty v prírode a čo ťa na nich ako prvé upúta?
Nehľadám. Nájdu si ma samé. Hlavne pri potulkách prírodou, či už na horách, pri vode alebo dokonca na hubách. Ale aj v záhradách. Vždy niečo zaujímavé „vykukne“ a zaujme. Tvarom, štruktúrou, farbou... Veľakrát len v náznakoch, skryté pod nánosom hliny alebo machu. A čím viac „znetvorený“, tým krajší. Je až neuveriteľné aké dokonalé dielo príroda dokáže vytvoriť pôsobením času, nepriaznivých podmienok, veľakrát aj ako dôsledok choroby či napadnutím škodcami. Oni to ani nie sú samorasty v pravom zmysle slova. Niekedy je to vyvrátený koreň, zlomený konár, kus kôry.
Pamätáš si, kedy nastal ten impulz, dodať im pridanú hodnotu a čo ťa na nich najviac uchvacuje?
Čo ma najviac uchvacuje? Surová krása nedokonalosti. Vždy sa snažím v maximálnej miere zachovať pôvodný stav a len vytiahnuť a zdôrazniť podstatu. Preto ich aj kombinujem s betónom a strohou oceľou na ukotvenie. Nie každému to musí vyhovovať ale mne sa páči tento kontrast. Pri niektorých kusoch experimentujem a skúšam kombináciu s kameňom, sklom, kovom. Ale nie pri všetkých je to možné. Niektoré jednoducho neprijmú pridanú hodnotu. Je to taká hra medzi nami. Je to o intuícii.
Samorast, ako prírodná dekorácia je vhodný do interiéru aj do exteriéru, nejako ich povrchovo upravuješ?
Je to pomerne zdĺhavý proces. V prvom rade ich treba dôkladne vyčistiť od hrubého nánosu. Aj niekoľkokrát. A zbaviť prípadných nájomníkov, ktorých mimochodom vždy vrátim do prírody. Ak je to potrebné, niektoré kusy ešte namáčam. Roztok soli alebo ocot postačia. Prípadne alkohol. Nepoužívam chémiu. Až po dôkladnom vyschnutí príde na rad povrchová úprava. Najčastejšie olej alebo bezfarebný lak určený aj na detské hračky. Mnohé kusy dokonca ostanú len dôkladne vyčistené, prípadne vybrúsené. Záleží od štruktúry. Ako som už spomenula, najradšej ich nechávam v pôvodnom stave. V každom prípade, od nálezu po umiestnenie do interiéru prejde niekedy aj rok. A potom ešte nejaký čas u mňa doma. Pre istotu.
Tým , že si záhradná architekta, poznáš stromy aj vlastnosti dreva, čo ťa najviac poteší na dreve, ktorý sa rozhodneš zobrať „domov“?
Pravdou je, že veľmi nepozerám na kvalitu v zmysle vlastnosti dreva. Mám rôzne druhy. Pre mňa sú rovnako cenné dub alebo agát, ktoré majú pevné drevo ale aj borovica, čerešňa alebo vinná réva. Dokonca mám len časti kôry a vyhliadnutý aj zvláštne stočený dutý kmeň zo starej bazy. Tak či onak, pri opracovaní mäkké časti idú preč. Podstatné je aby ma niečím zaujali. Preto je každý kus jedinečný a vlastne aj jediný. Aj keby som veľmi chcela, nenájdem identické kusy.
Ako z nich vyrábaš dekorácie a čo ťa inšpiruje?
Zasa tá intuícia. Okolo niektorých chodím aj niekoľko týždňov, možno aj mesiacov kým ma „osvieti“. Jeden z mojich obľúbených takto čakal rok. A dnes som rada, že neskončil pri prvom nápade. Niekedy mi pripomenú nejaké zviera, anjela, tanečnicu.... Niekedy len abstraktný tvar, ktorý otáčam donekonečna, kým skončí na podstavci. Pri experimentoch s použitím skla alebo drôtu je to ešte zaujímavejšie. Pre mňa je to hra. Relax. A detox.
Ani sa nenazdáme a máme tu Vianoce, máš tip ako zakomponovať takúto dekoráciu do vianočnej atmosféry?
Nie je mojim zámerom vytvárať tematické dekorácie. Aj keď určite obohatia aj vianočnú atmosféru. Možno skôr vhodné ako darček pod stromček. Sú to drevené artefakty, ktoré dokážu dotvoriť akýkoľvek interiér v ktoromkoľvek období roka. Pre mňa sú výnimočné svojou autenticitou a energiou, ktorá z nich sála. Dokonca im nedávam ani názvy aby v nich každý našiel to, čo v nich evokujú a prebúdzajú. Budem rada keď tak ako mne, robili radosť aj iným.
https://femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/24191-artefakt-z-dreva-dizajnovy-prvok-nasho-domova#sigProId36f336f46a
Viac informácii sa dozviete na www.benickaatelier.sk
Zdroj foto: Ateliér Benická
