... chvíľami stavia pieskovú mohylu a chvíľami svojou žltou lopatkou sype deťom naokolo na hlavy piesok. Pôvabné však? Rovnaký úžas vyvoláva dospelá žena, ktorá sa infantilne hihňá, afektuje, zdôrazňuje svoju bezmocnosť a na všetky strany hádže pracne natočenými kučerami až jej tŕpne šija, aby demonštrovala intenzívny zmätok či absolútnu neschopnosť v snahe zapôsobiť na mužov, vynucujúc si takto ich pozornosť alebo pomoc.
Prečo sa vlastne ženy takto strápňujú? Neuvedomujú si, že ich správanie nemá nič spoločné s raným dievčenským pôvabom, ktorý môže mať iba dievčatko bez občianskeho preukazu; že svojím správaním vyvolávajú predovšetkým dojem ľahkej demencie, prípadne predčasnej senility? Kto za to vlastne môže? Spoločnosť, ktorá podporuje pseudohodnotu sladkej bábiky? Rodina, ktorá nezvládla výchovu a vyformovala krehké dievčatko na večné časy? Alebo jednoducho individuálna hlúposť?
Áno, príroda to tak zariadila, že väčšina chlapcov nevyzerá po narodení a v etape detstva príliš reprezentatívne, kým u väčšiny dievčat je to presne naopak. Malé dievčatká vedia očariť nežnou krásou princezničiek a podmaniť si okolie sladkou prítulnosťou šteniatok. A veľmi rýchlo zistia, akú silu má tento kaliber. Potom prídu na rad archaické výchovné metódy pomýlených matiek a starých matiek, ktoré zdôrazňujú, že dievčatká a ženy sa musia pekne správať a byť pôvabné. Čo to však znamená, väčšine žien nikdy nikto nevysvetlí a ony začnú vychádzať z vlastných skúseností - všetkým sa najviac páčili, keď boli naivné, poddajné a prítulné... Nie, že by sa to mnohým mužom nepáčilo, ale povedzme si úprimne: môže byť dospelá inteligentná žena redukovaná na malé dievčatko a môže dospelý inteligentný muž akceptovať, aby tridsiatnička hrala rolu dieťaťa predškolského veku? Vyspelejší muži (a sú aj takí!) bývajú z podobných predstavení zhnusení. Raz jednoducho treba dospieť!
Ak máte viac ako pätnásť a v prítomnosti mužov automaticky aplikujete nasledovné, máte "softvér starého dievčatka" aj vy:
1. Bežne predstierate naivitu a zníženú rozumovú kapacitu, len aby ste pôsobili "žensky" a poskytli mužom falošný pocit sebavedomia a nadradenosti?
2. Rozplačete sa namiesto toho, aby ste sa rozčúlili?
3. Vyjadrujete sa spôsobom "som z toho zmätená", "vôbec neviem, čo mám robiť" a pod., aby vás nejaký muž mohol zachraňovať?
4. Správate sa k mužom, ako by boli vašimi otcami a nechávate ich za seba rozhodovať prakticky o všetkom?
5. Ak máte strach, ak sa obávate reakcie okolia alebo ak očakávate nesúhlas, používate tenký, maznavý hlások?
6. Vytvárate chaos a priamo či nepriamo vyzývate mužov, aby sa venovali vašim problémom a nastolili poriadok, a to vám dáva pocit "ženskosti"?
Väčšina mužov pokojne pristúpi na túto hru. A aj zvyšná menšina sa možno nechá vlákať do osídiel ilúzií o vlastnej veľkoleposti. Ale je to len dočasné. Ak prešvihnete istú nebadateľnú hranicu a namiesto na rozum a eleganciu dospelej ženy budete neustále vsádzať na fňukanie a dezorientovanosť "starého dievčatka", prehráte. Inými slovami, začnete sa mužom hnusiť. A verte, že to nie je silné slovo! Byť zodpovedným za dospelú osobu veľmi často vyvoláva iba znechutenie a odpor. Ako raz povedal jeden dostatočne inteligentný a emancipovaný muž: "Vždy keď počujem, ako sa nejaká žena úpenlivo čuduje banalitám, neustále sa ospravedlňuje, zdôrazňuje, že ani nevie zapnúť počítač, donekonečna vysvetľuje niečo osobné a zároveň dáva najavo, že jej jedinou prioritou je "zdobiť", mám chuť otvoriť dvere a vykopnúť ju takou silou, aby sa z tej diaľky už nemohla vrátiť."
