Vytlačiť túto stránku

Veľký manuál pre absolventov škôl

Napísal Mgr. Beáta Dupaľová Ksenzsighová 20. máj 2026

Letné prázdniny po škole neznamenajú automaticky bezstarostné zdravotné poistenie. Absolventi by si mali postrážiť, či za nich ešte platí štát, alebo už pre nich vznikla povinnosť riešiť si poistné sami. 

magnific_graduats

Pozor si treba dať najmä pri brigáde či práci v zahraničí,kde môžu vzniknúť oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni už v priebehu niekoľkých dní.

Po skončení školy (všeobecne)

  • Kedy presne zaniká status študenta pre účely zdravotného poistenia?

Absolvent strednej školy je považovaný za nezaopatrené dieťa do 31. augusta a rodičovi ešte za toto obdobie patrí prídavok na dieťa.

V prípade, ak sa absolvent strednej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, t.j. ak si podal prihlášku na štúdium na vysokú školu, tak za neho platí poistné naďalej štát. Štát bude za neho platiteľom poistného aj počas štúdia na vysokej škole.

Ak na štúdium prijatý nebol, žiadosť o zaradenie do evidencie mu stačí podať do 7. septembra.

Ak sa absolvent strednej školy rozhodnej nepožiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zákonom stanovenej lehote, je považovaný za dobrovoľne nezamestnaného, z čoho mu vyplýva zákonná povinnosť hradiť si povinné zdravotné poistenie. Túto skutočnosť je povinný nahlásiť príslušnej pobočke zdravotnej poisťovne.

U absolventov vysokých škôl sa za ukončenie sústavnej prípravy na povolanie považuje deň vykonania štátnej záverečnej skúšky. Ak si absolvent vysokej školy podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 kalendárnych dní od vykonania štátnej skúšky, úrad ho zaradí do evidencie odo dňa nasledujúceho po vykonaní skúšky. Ak to však nestihne v tejto lehote, úrad zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie absolventa odo dňa osobného podania žiadosti.

  • Dokedy za absolventa platí zdravotné poistenie štát?

Stredoškolák: Štát platí poistné do 31. augusta. Ak nepokračuje v štúdiu, nenájde si prácu ani sa nezaeviduje na úrade práce, od 1. septembra sa stáva samoplatcom.

Ak sa absolvent strednej školy chystá na vysokú školu v niektorej z krajín EÚ, EHS alebo vo Švajčiarsku (členské štáty EÚ), na ktorej je štúdium ekvivalentné s vysokoškolským štúdiom v SR, zostane naďalej ako študent poistený v SR a zdravotné poistenie bude za neho platiť štát. Zdravotnej poisťovni je potrebné predložiť potvrdenie o návšteve školy. Potrebnú zdravotnú starostlivosť v členských štátoch EÚ vrátane štátu štúdia bude čerpať na základe EPZP.

Vysokoškolák: Štát platí poistné len do dňa zloženia štátnej skúšky. Nasledujúci deň po skúške sa stáva samoplatcom, ak sa nezamestná,  alebo nezaeviduje na úrade.

V prípade, že absolvent už získal akademický titul pre vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, štát už za neho poistné platiť nebude.

Za absolventov vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktorí v štúdiu pokračujú a zapíšu sa v tom istom roku na denné doktorandské štúdium, hradí štát poistné aj v období prázdnin až do zápisu. Za poistenca štátu sa považuje účastník denného doktorandského študijného programu, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme, doktorand už nezískal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a nedovŕšil vek 30 rokov.

  • Čo musí absolvent urobiť ako prvé po skončení školy vo vzťahu k poisťovni?

Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát. Ak tak neurobí, musí sa najneskôr do 8. septembra kalendárneho roku prihlásiť vo svojej zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ zdravotného poistenia a poistné si začne hradiť sám. Úhradu je povinný zrealizovať najneskôr do  8. októbra.

  • Aké sú najčastejšie chyby, ktoré mladí ľudia robia po skončení štúdia?

Nesplnia si oznamovaciu povinnosť – uvedene vyššie.

Ak si absolvent napr. založí živnosť, vznik oprávnenia oznámi poisťovni živnostenský úrad. Ak bude vykonávať iný druh samostatne zárobkovej činnosti (napr. finančný poradca, daňový poradca, lekár, veterinár, advokát, notár, znalec, tlmočník, autor), treba to oznámiť zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní.

Ak sa absolvent rozhodol po skončení strednej školy odísť pracovať do zahraničia, zdravotné odvody si bude platiť tam, kde bude ekonomicky aktívny. To znamená, že sa musí prihlásiť do miestneho systému zdravotného poistenia, a zároveň sa v lehote do 8 dní od vzniku povinnosti zdravotného poistenia v inom štáte odhlásiť z verejného zdravotného poistenia v SR a doložiť doklady preukazujúce vznik zdravotného poistenia mimo územia SR. 

  • Hrozia sankcie, ak si absolvent nesplní povinnosti včas?

Zdravotná poisťovňa nie je oprávnená udeľovať sankcie za nesplnenie oznamovacej povinnosti. Túto možnosť má Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Brigáda a práca

  • Ako vplýva brigáda na zdravotné poistenie počas a po škole? Čo počas letnej brigády?

Pri dohode o brigádnickej práci študentov (DBPŠ) študent obvykle neplatí odvody na zdravotné poistenie, pokiaľ neprekročí stanovenú hranicu príjmu.

Dohoda o brigádnickej práci študentov je v SR najvýhodnejšia forma práce pre študentov do 26 rokov (denné štúdium SŠ/VŠ), s obmedzením na max. 20 hodín týždenne (priemer) a trvaním do 12 mesiacov. Umožňuje odvodovú úľavu pri príjme do 200 €/mesačne, nad túto sumu sa platí poistné. Povinný je štatút študenta.

Ak študent pracuje na dohodu o vykonaní práce, zamestnávateľ má povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni začiatok a koniec brigády.

Dohoda o vykonaní práce (DVP) je flexibilná forma zamestnania mimo pracovného pomeru, určená na konkrétne, ohraničené úlohy. Je limitovaná na 350 hodín ročne u jedného zamestnávateľa, musí byť písomná a možno ju uzavrieť najviac na 12 mesiacov. Odmena je splatná po dokončení práce.

DVP podlieha zdravotným odvodom zakaždým, ak ide o pravidelný mesačný príjem, bez ohľadu na jeho výšku.

  • Ako sa mení situácia, ak absolvent nastúpi do trvalého pracovného pomeru?

V takomto prípade ho do zdravotnej poisťovne prihlasuje zamestnávateľ a ten za neho platí aj poistné.

Letná brigáda v zahraničí

Poistenie študenta v zahraničí je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré bude na letnej brigáde potrebovať. V niektorých prípadoch vás zamestnávateľ prihlási do systému verejného zdravotníctva v danej krajine. Ak je to tak, na čas vášho pobytu v zahraničí sa pred odchodom musíte odhlásiť zo svojej zdravotnej poisťovne na Slovensku.

To neplatí, ak odchádzate na letnú brigádu  do niektorej z európskych krajín. V tom prípade ostávate prihlásený v slovenskej zdravotnej poisťovni a v zahraničí túto skutočnosť preukazujete európskym preukazom poistenca, ktorý vám zabezpečí zdravotné poistenie študenta v zahraničí.

Na základe tohto preukazu máte prístup k nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej v štátnych zdravotných zariadeniach, ak sa dočasne nachádzate v jednom z 27 členských štátov Európskej únie, na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku alebo Švajčiarsku, a to za tých istých podmienok a za rovnakú cenu ako osoby poistené v danej krajine.

Tento preukaz vám na úhradu zdravotnej starostlivosti ani zďaleka nemusí stačiť. Súkromné zdravotné zariadenia ho totiž neakceptujú. Dokonca ani pri ošetrení vo verejnom zdravotnom zariadení sa nevyhnete doplatkom. Urgentné ošetrenie síce získate za rovnakých podmienok ako domáci obyvatelia, ale často so spoluúčasťou, ktorá môže byť v niektorých krajinách značne vysoká.

Preto odporúčame uzatvoriť si aj cestovné poistenie.

To vám zabezpečí úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť v akomkoľvek zdravotníckom zariadení. Pokryje vám všetky náklady pri ošetrení vrátane liekov, hospitalizáciu, prevoz do nemocnice a tiež repatriáciu na Slovensko alebo repatriáciu telesných pozostatkov, ktoré európsky preukaz poistenca nekryje. 

Odchod do zahraničia

  • Čo treba vybaviť v zdravotnej poisťovni pred odchodom do zahraničia?
  • Kedy si musí človek zrušiť zdravotné poistenie na Slovensku?
  • Ako preukáže, že je poistený v zahraničí?
  • Čo ak ide do zahraničia len na krátkodobú brigádu?
  • Na čo si dať pozor pri práci v zahraničí z pohľadu zdravotného poistenia?

Pri odchode do zahraničia, či už do iného členského štátu Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP – Nórsko, Lichtenštajnsko, Island) a Švajčiarska alebo do krajiny mimo EÚ, vám verejné zdravotné poistenie na území Slovenska zaniká, ak odchádzate z dôvodu:

Členské štáty, EHP, Švajčiarsko:

Zamestnania: Ste osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec v členskom štáte, to znamená, že podliehate právnym predpisom tohto členského štátu.

  • Doklady: doklad preukazujúci dátum vzniku zamestnania v členskom štáte (napr. pracovná zmluva, potvrdenie o pracovnom pomere od zamestnávateľa, zápočtový list, doklad o odvodoch do systému sociálneho zabezpečenia).

Živnosti: Ste osoba vykonávajúca činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte, to znamená, že podliehate právnym predpisom tohto členského štátu.

  • Doklady: doklad preukazujúci dátum vzniku živnosti v členskom štáte (napr. osvedčenie o živnostenskom oprávnení, živnostenský list, doklad o odvodoch do systému sociálneho zabezpečenia).

Bydliska:

Ak nemáte na území Slovenska ekonomickú činnosť (príjem zo zamestnania, živnosti), nepoberáte peňažnú dávku (nemocenská, materská, v nezamestnanosti) a nie ste poberateľom ani žiadneho druhu dôchodku (starobný, invalidný, výsluhový, vdovský, vdovecký, sirotský) a máte bydlisko v inom členskom štáte EU, EHP, Švajčiarska a Veľkej Británie, môžete sa v danom štáte poistiť z titulu bydliska. V Union ZP Vám poistenie nevieme ukončiť, ak neviete predložiť potvrdenie, na základe ktorého bude jednoznačné možné určiť od akého dátumu máte bydlisko a súčasne zdravotné poistenie v členskom štáte bydliska.

Bydlisko sa posudzuje v zmysle platnej európskej legislatívy – koordinačné nariadenia č. 883/2004 čl. 11 ods. 3 písm. e) ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a) až d) nevzťahujú, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia zaručujúce tejto osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov a č. 987/2009 čl. 11 Spôsob určenia bydliska.

Inštitúcia v mieste bydliska – zahraničná zdravotná poisťovňa – musí vyhodnotiť, kedy vám vzniká bydlisko v členskom štáte bydliska a teda od akého dátumu spadáte pod legislatívu štátu bydliska. Na základe toho Vás majú následne prijať do verejného zdravotného poistenia a nás (slovenskú poisťovňu) majú informovať cez elektronický systém EESSI prostredníctvom SED H001 o vzniku poistenia. Prípadne nám predložíte preukaz poistenca zo zahraničnej poisťovne (obdive strany) a my si vyžiadame potvrdenie o vzniku poistenia – opäť cez informačný systém EESSI (SED S041).

Na posúdenie bydliska je príslušná iba inštitúcia v mieste bydliska, čo je v danom prípade zahraničná zdravotná poisťovňa.

Zahraničné zdravotné poisťovne bežne poisťujú slovenských občanov z titulu bydliska a potom nás o tom informujú vyššie uvedenými spôsobmi.

  • Doklady: potvrdenie o registrovanom pobyte v členskom štáte a súčasne doklad o zdravotnom poistení v danom členskom štáte (systém verejného zdravotného poistenia, nie komerčné/privátne poistenie).

Praktické situácie a výnimky

  • Čo ak absolvent vycestuje na letnú brigádu a nakoniec nepracuje – kto zaňho platí poistenie?
  • Ako riešiť „gap year“ z pohľadu zdravotného poistenia?

Riešenie zdravotného poistenia počas „gap year“ (roka voľna) na Slovensku závisí od toho, v akej situácii sa nachádzate po skončení štúdia (strednej alebo vysokej školy).

1. Absolvent strednej školy (do 18 rokov)

Ak ste skončili strednú školu a ešte nemáte 18 rokov, zdravotné poistenie za vás stále platí štát. Nemusíte robiť nič.

2. Absolvent strednej alebo vysokej školy (nad 18 rokov)

V momente, keď skončíte školu (a nepokračujete hneď v ďalšom štúdiu), prestávate byť „nezaopatreným dieťaťom“.

  • Štát platí poistné ešte počas letných prázdnin (do 31. augusta) po ukončení štúdia – ukončenie strednej školy. V prípade ukončenia vysokej školy II*. Stupňa do dňa vykonania štátnej záverečnej skúšky .
  • Od 1. septembra musíte začať poistné riešiť sami.

Možnosti od 1. septembra (pre absolventov nad 18 rokov):

  • Evidencia na úrade práce (UoZ): Ak sa zaevidujete na úrade práce, štát za vás bude platiť zdravotné poistenie aj naďalej. Musíte však spĺňať podmienky na evidenciu.
  • Samoplatiteľ: Ak sa neevidujete na úrade práce a nikde nepracujete, stávate sa samoplatiteľom. Musíte si sami platiť mesačné preddavky do zdravotnej poisťovne.
  • Zamestnanie sa (aj na čiastočný úväzok alebo dohodu): Ak sa zamestnáte, poistné za vás odvádza zamestnávateľ.
  • Zahraničie: Ak idete do zahraničia, mali by ste to oznámiť svojej zdravotnej poisťovni. Ak tam budete pracovať, poistenie budete platiť tam, ak tam len cestujete, musíte si poistenie vyriešiť (komerčné alebo ostať samoplatiteľom na SR, ak podmienky dovoľujú).
  • Ako sa rieši zdravotné poistenie pri práci na diaľku pre zahraničnú firmu?

Osoba spadá pod legislatívu štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak je to formou homeoffice, tak spadá pod tento štát

  • Dá sa zdravotné poistenie spätne doplatiť, ak vznikne dlh?

Áno, ale je potrebné upozorniť, že dlh na zdravotnom poistení ovplyvňuje nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť

Ilustračné foto: Magnific

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy