V októbri, keď sme si pripomenuli tretie výročie tragického útoku pred Teplárňou, kde 19-ročný gymnazista zavraždil dvoch mladých ľudí z LGBTI komunity, odborníci upozornili, že radikalizácia mladej generácie sa na slovenských školách prehlbuje a učitelia nemajú nástroje ju riešiť.
Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v roku 2025 zverejnilo výskum, ktorý sa učiteľov základných a stredných škôl pýtal na ich skúsenosti s extrémizmom. „Výsledky sú znepokojujúce, pedagógovia si všímajú rastúci počet žiakov, ktorí majú pozitívne postoje k extrémistickým názorom. A čo je horšie, mnohí mladí ľudia ani nerozumejú, čo tieto názory znamenajú, no napriek tomu ich preberajú,“ upozorňuje Ján Machaj, riaditeľ neziskovej organizácie EDULAB. Z prezentovaných údajov vyplynulo, že prejavy extrémizmu sa v roku 2024 vyskytovali v základných a v stredných školách častejšie než v roku 2016 a majú stúpajúcu tendenciu. Učitelia za hlavné dôvody súčasného nárastu prejavov extrémizmu u mladých ľudí označili akceptovanie násilia v médiách (59,7 %), politickú situáciu vo svete (55,9 %) aj doma (54,9 %), nevhodnú výchovu v rodine (51,1 %) a stratu ideálov, ktorá vedie k frustrácii (44,4 %). Ďalšími faktormi sú podľa nich slabé vedomosti z histórie (33,2 %) a dôsledky socio-ekonomickej transformácie Slovenska (26,5 %). Najčastejšie uvádzali negatívny vplyv radikálnych skupín na sociálnych sieťach, nedostatok empatie u mladých ľudí, ich strach z budúcnosti ako aj nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu preventívnych aktivít.
Oslovení učitelia považovali za najčastejšie príčiny sympatizovania detí a mládeže s extrémistami nedostatok informácií o dôsledkoch správania sa extrémistov (63,4%), predsudky voči určitým skupinám (47,5 %) a túžbu získať si rešpekt okolia (45,1 %). Nižší počet pedagógov označil za dôvody sympatizovania mládeže s extrémistami potrebu byť členom rovesníckej skupiny (39,3 %), neschopnosť riešiť svoje problémy iným spôsobom (36,4%), snahu vybiť si zlosť a agresivitu (34,0 %), ďalej túžbu vzbudiť pozornosť rodičov a učiteľov a snahu oplatiť zlú skúsenosť.
V októbri, keď si Slovensko pripomína tretie výročie vraždy dvoch mladých ľudí z LGBTI komunity pred bratislavskou Teplárňou, ktorú spáchal 19-ročný gymnazista z nenávisti, mala byť mementom. Namiesto zmiernenia napätia sa však podľa dát potvrdzuje opak, radikalizácia generácie Alfa sa na školách stupňuje. Ján Machaj zdôrazňuje, že riešenie si vyžaduje interdisciplinárny prístup, teda spoluprácu pedagógov, psychológov, sociológov aj rodičov. Škola má byť miestom, kde sa budujú demokratické hodnoty, kritické myslenie a odolnosť voči nenávisti. A to je výzva, ktorá si žiada viac než len učebnice. Z odpovedí pedagógov v tomto prieskume totiž vyplynulo i to, že napriek tomu, že v školskom prostredí sú medzi žiakmi sympatizanti extrémistov, pomerne veľký počet učiteľov nevedeli danú situáciu vyhodnotiť. „Učiteľky a učitelia môžu byť vynikajúco pripravení na výučbu svojho predmetu, no to ešte neznamená, že dokážu automaticky rozpoznať či predchádzať problémom spojeným s radikalizáciou a extrémizmom u svojich žiakov. Prejavy týchto javov často nebývajú viditeľné na prvý pohľad. Radikalizácia sa neprejavuje iba tým, že žiak príde do školy v tričku s extrémistickým symbolom. Dnes prebieha skôr pod povrchom, často v prostredí sociálnych sietí, kde žiaci a žiačky používajú špecifický jazyk pripomínajúci kód, ktorému rozumejú len zasvätení. Preto je dôležité, aby sa pedagogickí a odborní zamestnanci „scitliveli“, aby dokázali vnímať tieto jemné signály, realizovať preventívne aktivity a v prípade potreby vedeli zasiahnuť aj v rovine sanácie,“ vysvetľuje Ján Machaj. Pedagogickí aj odborní zamestnanci by podľa neho mali mať v rukách dnes už nástroje v podobe odborného vzdelávania na prevenciu extrémizmu a radikalizácie, aby prvé signály vedeli včas zachytiť. A to, zatiaľ, na našich školách chýba.
Podľa Evy Horníkovej, prezidentky Združenia základných škôl Slovenska, sa riešenie skrýva aj v prebiehajúcej kurikulárnej reforme: „Tradičné školstvo vytváralo prostredie stresu a rivality, ktoré živí frustráciu. Reforma prináša nový prístup, učiteľ sa stáva sprievodcom a deti sa učia kriticky myslieť a diskutovať. To je dnes nevyhnutné, len tak dokážu odolať manipulatívnym obsahom a dezinformáciám, ktoré sú základom radikalizácie.“ Takto nastavené vzdelávanie pomáha žiakom budovať si vlastný hodnotový kompas a odolnosť voči extrémnym názorom. Škola sa tak stáva miestom, kde sa deti učia nielen vedomosti, ale aj to, ako byť dobrými a zodpovednými ľuďmi.
Psychologička Barbora Brzáková Krelová z platformy ksebe.sk upozorňuje, že najohrozenejší sú práve tínedžeri vo veku 12 – 18 rokov: „Dospievajúci hľadajú identitu, istotu a spolupatričnosť. Ak ich nenájdu doma či v škole, obrátia sa na radikálne skupiny, ktoré im ponúkajú jednoduché odpovede a pocit, že niekam patria. Prvé signály bývajú nenápadné, izolácia, posmešky voči menšinám, obdiv k extrémnym symbolom, či spochybňovanie historických faktov. Mladý človek sa môže začať izolovať, prestane komunikovať s učiteľmi a vyhľadáva len úzku skupinu rovesníkov s podobnými názormi. Ak ich učitelia a rodičia prehliadnu, proces môže prerásť až do násilia.“
Nové dáta jasne ukazujú, Slovensko stojí pred vážnou výzvou. Prevencia radikalizácie musí byť rovnako dôležitou témou ako výučba matematiky či literatúry. Ak chceme predísť ďalším tragédiám, školy sa musia stať miestom, kde sa deti naučia nielen vedomosti, ale aj to, ako odolať nenávisti a chrániť demokratické hodnoty. A na to musia byť pripravení, aj odborne, pedagógovia.
Zdsroj foto: Freepik