Aj keď je úroveň finančnej gramotnosti našincov oproti ostatným európskym krajinám stále len priemerná (48 %)*, pomaly sa dvíha. 365.bank vo svojej kampani „Dnešní ľudia“ pomáha vyvracať mýty a zažité stereotypy ohľadom dnešnej doby a financií. Prieskumy** banky pritom priniesli niekoľko zaujímavých zistení o tom, ako Slováci a Slovenky uvažujú, keď ide o financie.
Je naozaj hanba si požičať?
Viac ako 8 z 10 účastníkov prieskumu si radšej našetrí, akoby si mali požičať. No zároveň 94 % priznáva, že ušetriť si dnes nie je jednoduché. Úver môže byť rozumným riešením najmä ak ide o väčšie investície. Prieskum tiež odhalil zaujímavý rozdiel medzi pohlaviami, radšej si našetrí než požičia viac žien (86 %) ako mužov (76 %).
Platí, že investovanie je len pre bohatých?
Až 92 % percent našincov sa s týmto výrokom stotožňuje, pravidelne investuje len približne tretina. Tento mýtus však neodráža súčasnú realitu. „Je pravdou, že aktívne investuje menšia časť našincov, často sa boja, myslia si, že tomu nerozumejú, alebo nemajú dosť peňazí. Mnohí Slováci a Slovenky už ale dnes vlastne investujú napríklad prostredníctvom druhého alebo tretieho piliera, či do nehnuteľností. Navyše je dnes možné investovať už od malých súm, napr. 20 eur, takzvané mikroinvestovanie,“ vysvetľuje Zuzana Blažečková Janove, Head of PR v 365.bank.
Sú dnes hypotéky príliš drahé?
Myslí si to polovica opýtaných. Hypotéka je užitočný nástroj k získaniu vlastného bývania, v tomto roku majú úrokové sadzby klesajúcu tendenciu. Pre porovnanie, napr. v 90-tych rokoch, keď ceny nehnuteľností síce boli dostupnejšie, bola výška úverových sadzieb v dvojciferných číslach, nad 10 % ročne.
Naozaj sú vidiečania technologicky zaostalí?
S tým, že obyvatelia z dedín a malých miest zaostávajú v používaní moderných digitálnych finančných nástrojov, ako sú mobilné aplikácie, internet banking, či investovanie, súhlasí 90 % populácie. Prieskum 365.bank však ukázal, že skutočnosť je o niečo odlišná a pokiaľ ide o využívanie elektronického bankovníctva, je možné pozorovať isté rozdiely. Ľudia pochádzajúci z menších miest (do 5 000 obyv.) častejšie používajú internet banking (v priemere ide o 76 %) než ľudia z veľkomiest nad 100 tis. obyvateľov (71 %). Ak sa však pozrieme na využívanie mobilnej aplikácie, tá je častejšie používaná najmä medzi ľuďmi z veľkomiest (82 %), zatiaľ čo v menších mestách mobilnú aplikáciu používajú približne dve tretiny opýtaných.
Je pravda, že muž by mal finančne zabezpečiť rodinu?
Podľa troch štvrtín opýtaných je to práve muž, na ktorého pleciach má stáť finančná stabilita rodiny. Viac ako polovica však nesúhlasí s tvrdením, že žena sa má starať o domácnosť. „Vo väčšine rodín pracujú obaja partneri, faktom však aj naďalej zostáva, že na 1 euro, ktoré zarobí muž, žena za rovnakú prácu dostane cca 80 centov,“ hovorí Blažečková Janove. „Táto nerovnosť poukazuje na pretrvávajúce rozdiely v prístupe k financiám a platovej rovnosti medzi pohlaviami, a zároveň zdôrazňuje potrebu lepšej finančnej podpory pre ženy.“
Čo s radou, že žena by mala mať „železnú rezervu“, o ktorej muž nevie?
Rady starých mám hovoria, že žena by mala mať „železnú rezervu“, o ktorej muž často nevie. Tento prístup môže mať svoje opodstatnenie, avšak podľa prieskumu si dokáže odporúčanú finančnú rezervu vo výške 6 mesačných platov odložiť len 30 % žien, čo je o 20 % menej ako ich mužský náprotivok.
Naozaj si dnes mladí nevážia peniaze?
To, že dnešní mladí ľudia si nevážia peniaze, si myslí 70 % opýtaných a takmer ¾ sa stotožňujú s názorom, že mladým sa nechce robiť. Pretrváva tiež názor, že veľa míňajú na spotrebu, pričom 86 % respondentov súhlasí s tvrdením, že mladí ľudia sú finančne nezodpovední. Podľa prieskumu ale napr. tri štvrtiny mladých vo veku 18-26 rokov tvrdia, že sa pri nákupoch pozerá po výhodných ponukách, rovnako, ako staršie vekové ročníky. To naznačuje, že mladí nie sú až takí bezstarostní, ako často predpokladáme, a že finančná zodpovednosť sa medzi nimi postupne formuje.
Platí, že dobre už bolo a dnes je ťažká doba?
Podľa prieskumu sú viac ako 2/3 populácie presvedčené, že „dnešná doba je ťažká“, alebo že „dobre už bolo“, 56 % opýtaných si myslí, že dnes sa žije horšie ako za socializmu. 9 z 10 Slovákov tvrdí, že ekonomická nerovnosť sa prehlbuje, 45 % si myslí, že ich deti sa nebudú mat lepšie. Makroekonomické ukazovatele však naznačujú, že rastú ako priemerná mzda, celková životná úroveň, tak kúpna sila obyvateľstva v porovnaní s obdobím pred rokom 1989. Rástla aj ponuka a dostupnosť tovarov a služieb a nezamestnanosť sa drží na historických minimách, čo potvrdzuje, že hoci nerovnosti zostávajú výzvou, napriek obavám žijeme v porovnaní s minulým režimom v čase ekonomického rastu a zlepšovania životných podmienok.
Zdroj foto: Freepik