Prečo musíme konsolidovať?
V roku 2019 predstavoval dlh voči HDP 48 %. V roku 2024 to bolo už 59,3 %. Tento dramatický nárast bol spôsobený najmä v súvislosti s pandémiou. Nastal prudký rast výdavkov na zdravotníctvo, podporu zamestnanosti či na sociálnu pomoc. V roku 2021 a 2022 k nárastu zadlženia prispeli rastúce ceny energií a výdavky na energetickú pomoc. Od 21.11. prestane pre vládu platiť výnimka z dlhovej brzdy.
Zadlženie rástlo naprieč všetkými krajinami EÚ. Z toho dôvodu bola na úrovni EÚ prijatá reforma rozpočtových pravidiel. Podľa nej mala každá krajina pripraviť strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, ako konsolidovať ďalšie 4 roky. Cieľom je udržať dlh pod 60 % HDP a deficit pod 3 % HDP. Na naplnenie tohoto plánu je potrebné prijať reformy v objeme aspoň 7 miliárd eur.
Koľko platíme za dlh?
Kým v rokoch 2019 – 2022 sme platili za obsluhu štátneho dlhu zhruba 1,1 mld. € ročne, v roku 2025 je to až 2,1 mld. € Za takýmto nárastom stojí nielen zvýšený dlh, ale aj vyššie úrokové sadzby. Kým v roku 2020 sa emitovali okolo 1 %, v roku 2025 sa emitujú až okolo 3 %. Okrem vyšších úrokových sadzieb stojí za vyšším úrokom aj negatívny výhľad ratingových agentúr práve kvôli pomalému znižovaniu schodkov.
Štátny dlh je zväčša financovaný dlhopismi, v deň ich splatnosti refinancuje, avšak s novou úrokovou sadzbou, ktorá je v súčasnosti vyššia.
O čo sa opiera tretí konsolidačný balíček?
Najväčšou časťou konsolidácie sú šetrenia na výdavkoch štátu. Zrušenie valorizácie miezd štátnych zamestnancov, zníženie počtu štátnych úradníkov sú určite jedným z výrazných krokov ako ušetriť na štáte. Z prezentovaného návrhu však nie je jasné, ako ušetriť touto cestou až 1,3 mld. €.
Zásadným efektom zvýšenia progresivity DPFO namiesto plošného zvýšenia sadzby je to, že sa daň dotkne najmä vyššie zarábajúcich, pričom ich spotrebiteľské správanie výrazne neovplyvní a nemala by výrazne znížiť kvalitu ich života. Vyššie dane však môžu odradiť kvalifikovaných ľudí od práce na Slovensku, prípadne aj tých, ktorí tu už pracujú. Finálny výber tejto dane tak môže byť oveľa menší a môže zároveň negatívne ovplyvniť aj rast ekonomiky.
Až 358 mil. € má priniesť navyše zvýšenie zdravotného odvodu zamestnanca a ďalších 102 mil. € zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov SZČO, čo ešte viac zvýši celkovú odvodovú zaťaženosť.
Aký je záver?
Navrhnuté konsolidačné opatrenia aj s tretím konsolidačným balíčkom považujeme preto za nedostatočné. Tieto opatrenia síce prispejú k spomaleniu rastu zadlžovania, no zadlžovať sa budeme aj naďalej. Zo strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu SR vyplýva, že sa v najbližších rokoch budeme pohybovať nad úrovňou 60 % dlhu voči HDP.
V budúcnosti môžeme očakávať aj ďalšie konsolidačné opatrenia. Je však potrebné ich smerovať viac na výdavkovú stranu.
Pre citácie: Patrik Kindl, ekonóm Finaxu
Zdroj foto: Freepik