Vytlačiť túto stránku

Dôchodková reforma: 4 najväčšie zmeny, ktoré nás čakajú

Napísal TS 08. apríl 2022

Vláda SR schválila včera návrh reformy prvého dôchodkového piliera. Tá prináša viacero zmien a opatrení, ktoré budú mať z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv na výšku štátnych dôchodkov.

mince_0121

Podľa Maroša Ovčarika, generálneho riaditeľa spoločnosti PARTNERS INVESTMENTS je pozitívom, že opatrenia ministerstvo práce zavádza s dostatočným predstihom.

„Mladí ľudia, ktorých sa táto reforma najviac dotkne, majú dostatok času, aby sa na dôchodok pripravili, nastavili si druhý a prípadne aj tretí pilier, a postupne si na dôchodok šetrili aj v dobrovoľných schémach, ktoré môžeme vnímať ako štvrtý dôchodkový pilier. To je jediná cesta, ako si zabezpečia lepšiu penziu. Začať musia však už dnes,“ upozorňuje Maroš Ovčarik a súčasne dodáva: „Paralelne prebieha verejná diskusia aj o zmenách v druhom dôchodkovom pilieri. Tie budú minimálne tak dôležité, ako sú zmeny v prvom pilieri, pretože druhý pilier, najmä kvôli legislatívnym zásahom, zaostáva za očakávaniami aj za svojim potenciálom.“

Maroš Ovčarik zároveň upriamuje pozornosť na štyri najväčšie zmeny, ktoré po včerajšom rokovaní vlády čakajú naše dôchodky.

 1.     RODIČOVSKÝ DÔCHODOK

Je novinkou, ktorá v takom rozsahu ako ju navrhuje ministerstvo práce nemá vo svete obdobu. I napriek tomu, že sa dá rozumieť tomu, že je skupina ľudí, ktorá vďaka zníženému príjmu počas materskej dovolenky má nižší dôchodok. „Zavedením rodičovského dôchodku však dochádza len k čiastočnej kompenzácii týchto ľudí, pričom opatrenie zároveň porušuje princíp solidarity napríklad voči ľuďom, ktorých deti pracujú v zahraničí, prípadne pracujú ako vojaci a policajti, prípadne deti umreli alebo nie z vlastného rozhodnutia nemohli mať deti,“ hovorí Maroš Ovčarik. Inými slovami jeden problém z minulosti nahradíme ďalším problémom.

 2.     OPÄTOVNÉ OBNOVENIE SPÔSOBU URČOVANIA DÔCHODKOVÉHO VEKU V ZÁVISLOSTI OD RASTU STREDNEJ DĹŽKY ŽIVOTA

Ide o kľúčové a dôležité opatrenie smerujúce k udržateľnosti nášho dôchodkového systému, zdôrazňuje Maroš Ovčarik a dodáva: „Horná hranica 64 rokov, ktorú máme aktuálne na Slovensku, je jedna z najnižších v EÚ a bezpochyby ide o dôchodkový strop, ktorý si ekonomika nebude môcť v budúcnosti dovoliť vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj.“ V krajinách, ktoré sú dlhodobo vnímané ako krajiny s najviac udržateľným dôchodkovým systémom je dôchodkový vek dlhší ako aktuálnych 64 rokov na Slovensku. Napríklad v Holandsku je horná hranica 68 rokov, v Dánsku 67 rokov, vo Švédsku v prípade mužov je to 66 rokov. Ale aj v mnohých ďalších krajinách.

 3.     PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK PO ODPRACOVANÍ 40 ROKOCH POISTENIA

„Toto opatrenie je dôležité v kontexte naviazania dôchodkového veku na strednú dĺžku života, pretože aj keď sa dôchodkový vek bude postupne posúvať, ostáva možnosť do dôchodku odísť aj predčasne. Samozrejme, daňou je znížený dôchodok, podobne ako to poznáme už dnes,“ vysvetľuje Maroš Ovčarik.  Aktuálne má nárok na predčasný starobný dôchodok poistenec, ak mu chýbajú najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku. 

 4.     KOREKCIA AKTUÁLNEJ DÔCHODKOVEJ HODNOTY

Toto opatrenie bude mať za následok postupné spomaľovanie tempa nárastu dôchodku z prvého piliera. „Nebude už naviazané na koeficient nárastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale tento koeficient sa bude každý rok znižovať tak, že koeficient sa upraví a použije sa pri výpočte dôchodku len 95 % z tejto hodnoty. Inými slovami to znamená, že pre mladých ľudí, ktorí dnes skončili školu, bude ich budúci dôchodok vyplácaný z prvého piliera nižší oproti súčasne nastavenému systému približne o desať percent“, vysvetľuje Maroš Ovčarik.

Týmto opatrením dáva ministerstvo práce jasný signál, že dôchodkový systém tak, ako je nastavený dnes, je neudržateľný. Preto je to jedno z opatrení, ktoré smeruje k ozdraveniu nášho dôchodkového systému, za ktorý sme kritizovaní aj zahraničnými autoritami.

Miera náhrady mzdy, teda pomer priemerného dôchodku z prvého piliera k priemernej mzde na Slovensku, je aktuálne 50 %. Ide o kľúčový ukazovateľ, pričom jeho porovnanie s inými krajinami má pomerne silnú výpovednú hodnotu z pohľadu budúceho vývoja nášho dôchodkového systému v rámci prvého piliera. „V Nemecku je miera náhrady mzdy 42 %, v Belgicku 40 %, priemer EÚ je 42 %. Zavedením tohoto opatrenia sa bude miera náhrady mzdy postupne blížiť k priemeru EÚ,“ dodáva.