Vytlačiť túto stránku

Tichý nepriateľ zdravia – stres. Dá sa mu vyhnúť?

Napísal Trumpeter 12. apríl 2022

To, čím nás príroda vybavila na prežitie, nás môže stáť zdravie a dokonca aj život. Lebo stres je tichý zabijak. Vyberá si daň za náš spôsob života, keď aj odporúčanie, aby sme sa nestresovali, dokáže vystresovať. Ako narábať so stresom?

otaznik_19

O strese platí to, čo o ohni, je to dobrý sluha, ale zlý pán. Slúži nám, keď je primeraný, ale chronický a dlhodobý stres nás môže doslova spáliť. Prejaví sa úplne všade. Na pleti, na koži, očiach, vlasoch, na trávení (hnačka alebo zápcha, pálenie záhy, za istých podmienok vznik žalúdočných vredov), na kvalite spánku aj intímneho života, na krvnom tlaku, oslabenej imunite, prispieva k rozvoju cukrovky druhého typu a súvisí aj so vznikom rakoviny a psychosomatických ochorení.

Čo sa deje s telom, keď je v strese?

Stres je duševná alebo fyzická reakcia organizmu na život ohrozujúcu situáciu, keď potrebujeme väčšie nabudenie a sústredenie, aby sme ju zvládli a prežili. Bojom alebo útekom.

Do krvného obehu sa vtedy vylúčia hormóny adrenalín a kortizol, svaly sa napnú, dýchanie aj tep sa zrýchlia. Ak ide o situačnú reakciu, je to v poriadku. Možno vďaka tomu dokážeme zabrániť dopravnej nehode alebo úrazu. Ak je však stres chronický, teda trvá dlho, telo je stále zaplavené stresovými hormónmi, svaly sa nemajú kedy uvoľniť, prestáva nám slúžiť.

„Odporúčanie, aby sme sa nestresovali, je určite rozumné a zmysluplné, no rozumiem, ak niekto povie, že ho rady tohto druhu stresujú. Pokiaľ sa nevenujeme tomu, čo cítime a prežívame, nedokážeme ani dobre narábať so stresom a z toho vzniká ďalší stres. Vieme, že by sme sa mali upokojiť, no často nevieme ako,“ hovorí socioterapeutka Lucia Skladanová. Vzniká bludný kruh, keď stres plodí ďalší stres zo stresu. A to vedie k chorobe.

Stres a imunita

„Kým krátkodobý a náhly stres imunitný systém stimuluje, dlhodobý vplyv stresových hormónov znižuje imunitu a odolnosť voči patogénom. Preto sú chronicky vystresovaní ľudia náchylnejší na vírusové a infekčné, ale aj iné ochorenia,“ vysvetľuje Ing. Adrián Doboly, odborník na imunitu z biotechnologického laboratória Natures.

Čoraz viac odborníkov sa prikláňa k názoru, že aj zdravotné problémy, ktorých príčina sa nedá medicínsky určiť, sú výsledkom stresu. Možno to poznáte aj z vlastnej skúsenosti: ukrutne vás bolelo brucho, chrbát, niečo iné. Celé dni aj po nociach. Išli ste k lekárovi, ten vás poslal na vyšetrenia a testy. Výsledok? Zdravý ako ryba! Ale vy viete, že čosi nie je v poriadku.

„Nielen holistická medicína, ale aj mnoho psychoterapeutov je presvedčených, že choroby sú psychosomatického pôvodu a stres pri ich rozvoji zohráva dôležitú úlohu. Za takéto choroby sa považuje napríklad astma a rôzne ochorenia kože,“ pokračuje L. Skladanová.

Pre organizmus je stresom každé konanie, ktoré ide proti nemu, napríklad aj zotrvávanie v nefunkčnom vzťahu, práca v nevyhovujúcom kolektíve, zlé známky v škole, rozvod či rozchod rodičov... Chce sa brániť, preto reaguje chorobou.

Dá sa žiť bez stresu?

Nalejme si čistého vína – život bez stresu možný nie je. Zároveň však platí, že s dlhodobým a chronickým stresom môžeme niečo robiť. „V prvom rade je dôležité uvedomenie, že sme v strese. Pripustiť si, že žijeme alebo konáme tak, ako v skutočnosti nechceme, je dobrý začiatok a vedie k ďalšej aktivite. Ak je to možné, príčiny stresu treba zo svojho života odstrániť, čo je náročná, ale nie nezvládnuteľná úloha,“ odporúča socioterapeutka. „Pomôcť v tom môže terapia, meditácia, rozhovor s blízkym človekom, kde postupne odhalíme, čo sa za tým, čo nás stresuje, skutočne skrýva. Ak sa napríklad žena bojí, že priberie a je v neustálom strese z toho, čo zjedla, príčinou môže byť nízke sebavedomie.“

Situačne pomáhajú stres zvládať dychové cvičenia, sústredenie sa na „tu a teraz“, dobrá psychohygiena, športová aktivita, dodržiavanie spánkového režimu aj vyvážená strava.

Späť k rovnováhe

Pri zvládaní stresu a jeho následkov pomáhajú aj vitamíny a doplnky výživy. Ak práve intenzívne nesvieti slnko, je nutné dodať telu primerané množstvo vitamínu D v syntetickej forme. „Dostať organizmus do rovnováhy pomáhajú aj beta glukány, zložité cukry z hlivy ustricovej. Je dokázané, že posilňujú niektoré bunky imunitného systému, podporujú rýchlejšie zotavenie sa z choroby a zohrávajú úlohu aj pri psychosomatických ochoreniach kože, astme a ďalších diagnózach,“ odporúča A. Doboly z Natures.

Beta glukány skúmajú vedci už desiatky rokov a lekári ich čoraz častejšie odporúčajú ako podporný prostriedok pri záťaži. „Najväčší efekt má mikronizovaný beta glukán vysokej čistoty, ktorý sa dobre vstrebáva do organizmu,“ spresňuje odborník.

Ohrozené sú aj deti

Stres nie je „výsadou“ dospelých, nemali by sme zabúdať, že ním trpia aj deti. Je dôležité vytvárať im také podmienky, z ktorých nebudú zbytočne vystresované a učiť ich so stresom narábať. Aj vlastným príkladom.

Ako na stres?

1. Zastavte sa a dýchajte. Sústredene, pomaly, do brucha. Vnímajte, ako vzduch do organizmu preniká a ako prúdi von. Aj 5 minút tohto cvičenia prinesie uvoľnenie.

2. Počúvajte relaxačnú hudbu. Účinný je ľahký jazz, zvuky prírody (dážď), ale aj indiánske, keltské a indické skladby, v ktorých znejú strunové nástroje, flauta a bicie.

3. Smejte sa. Možno nemáte veľkú chuť, ale dajte tomu šancu. Skúste čítať vtipy, pozerať vtipné videá alebo komédiu. Niekedy stačí sledovať, čo robia vaše deti či domáci miláčikovia a budete sa musieť zasmiať.

4. Meditujte. Iba zavrite oči a seďte v tichu. Nemusíte si opakovať žiadnu mantru, hoci aj to je nápomocné. Môžete sledovať, kam vás zavedú vaše myšlienky a bez strachu sa nimi nechať viesť hlbšie do svojho vnútra.