Kežmarok sa predstavuje v najkrajších farbách minulosti i súčasnosti

Hrad Kežmarok – Svedok histórie pod Tatrami

Hrad Kežmarok je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok Spiša a zároveň jediným úplne zachovaným mestským hradom na území Slovenska. Jeho história siaha až do 15. storočia, keď vznikol prestavbou pôvodného gotického kláštora sv. Alžbety, ktorý sa nachádzal v dnešnom areáli hradu. Postupne sa hrad stal sídlom významných šľachtických rodov, najmä Thökölyovcov, ktorí ho vlastnili takmer dve storočia. Význam hradu rástol najmä v období protitureckých a protihabsburských bojov. Najznámejšou postavou spojenou s hradom je Imrich Thököly, vodca stavovského povstania proti Habsburgovcom v 17. storočí. Práve na Kežmarskom hrade sa narodil a neskôr tu aj krátko žil. Hrad si zachoval obranný charakter aj počas nepokojov, no postupne strácal na vojenskom význam. Po požiari v 18. storočí hrad chátral a využíval sa ako sklad či väznica. V 20. storočí prešiel viacerými rekonštrukciami a stal sa sídlom múzea. Dnes je Hrad Kežmarok sprístupnený verejnosti a návštevníkom ponúka expozície o živote šľachty, remeslách, zbraniach, ale aj jedinečnú lekáreň zo 17. storočia. Každoročne sa tu konajú kultúrne podujatia, medzi najznámejšie patrí Festival európskeho ľudového remesla. Hrad je nielen symbolom histórie mesta Kežmarok, ale aj živým centrom kultúry a turistiky. Vďaka svojej polohe, zachovalosti a bohatej minulosti patrí medzi skvosty slovenského kultúrneho dedičstva. Je dôkazom toho, že aj po stáročiach môže historická pamiatka žiť novým životom.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
•  

Kežmarské lýceum – kolíska vzdelanosti a kultúry pod Tatrami

Kežmarské evanjelické lýceum patrí medzi najvýznamnejšie historické školy na Slovensku. Jeho história siaha až do roku 1531, keď bolo založené ako latinská škola v období reformácie. Postupne sa z nej stala významná vzdelávacia inštitúcia, ktorá si získala rešpekt nielen na území Uhorska, ale aj v zahraničí. V 18. a 19. storočí patrilo lýceum medzi najväčšie protestantské školy v strednej Európe. Vzdelanie tu získalo množstvo významných osobností slovenskej, maďarskej, poľskej i nemeckej kultúry. Medzi najznámejších študentov patrili slovenskí spisovatelia Pavol Országh Hviezdoslav, Janko Kráľ, Samo Chalupka či Jonáš Záborský. Títo tvorcovia tu nadobúdali nielen vzdelanie, ale aj národné povedomie, ktoré neskôr pretavili do svojich diel. Študovali tu však aj vedci, politici a iné významné osobnosti, čo svedčí o výnimočnej úrovni školy. Lýceum malo v minulosti bohatú knižnicu, ktorá sa zachovala dodnes. Tá obsahuje vyše 150 000 historických zväzkov, mnohé rukopisy a tlače z obdobia 16. až 19. storočia. Táto školská knižnica patrí medzi najvzácnejšie na Slovensku a je súčasťou kultúrneho dedičstva národa. Dnes sa budova bývalého lýcea nachádza v centre Kežmarku a slúži ako múzeum. Návštevníci si môžu prezrieť nielen historickú triedu, ale aj bohatú knižnicu, študentské zošity, učebnice a písomnosti. Súčasťou expozície je aj slávna lýcejná sieň a ďalšie priestory, ktoré dýchajú minulosťou. Lýceum v Kežmarku je dôkazom, že malé mesto môže byť centrom veľkých dejín. Je symbolom vzdelanosti, kultúry a národného uvedomenia, ktoré formovalo celé generácie významných osobností. Aj dnes je miestom, ktoré inšpiruje a pripomína, aká dôležitá je úcta k vzdelaniu a tradíciám.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
•  

Artikulárny drevený kostol – poklad ukrytý v dreve

V srdci mesta Kežmarok sa nachádza jedna z najvýznamnejších sakrálnych stavieb Slovenska – evanjelický artikulárny drevený kostol, zapísaný aj na zozname svetového dedičstva UNESCO. Tento architektonický skvost bol postavený v roku 1717, a to výlučne z dreva, bez použitia jediného kovového klinca, čo ho robí jedinečným nielen u nás, ale aj v celej Európe. Vznikol na základe tzv. Šopronských artikúl, ktoré cisár Leopold I. vydal v roku 1681. Tieto artikuly umožnili evanjelikom postaviť si kostoly, no iba za veľmi prísnych podmienok – mimo mestských hradieb, bez veže, z nepáleného materiálu a v čo najkratšom čase. Kežmarským evanjelikom sa však podarilo vytvoriť výnimočné dielo, ktoré si zachovalo svoje čaro dodnes. Interiér je bohato zdobený. Očarí barokový oltár, nádherná kazateľnica a drevené empory (chóry podopreté stĺpmi) s ručne maľovanými biblickými výjavmi, ktoré mali za úlohu zvýšiť kapacitu. Zvyčajne v nich sedávali muži a mládež,  pričom ženy sa usádzali dole v laviciach.

Najväčšou pýchou kostola je organ z roku 1729, ktorý má dodnes výborný zvuk. Kostol má kapacitu až 1500 osôb a svojou výnimočnou akustikou je obľúbeným miestom pre koncerty duchovnej a klasickej hudby. V súčasnosti slúži artikulárny kostol nielen ako miesto bohoslužieb, ale aj ako turistická atrakcia a kultúrne centrum. Každoročne ho navštívia tisíce turistov z celého sveta, ktorí obdivujú nielen jeho architektúru, ale aj historický a duchovný význam. Drevený kostol v Kežmarku je dôkazom viery, vytrvalosti a umeleckého cítenia generácií, ktoré ho postavili. Je to tiché, no silné svedectvo o minulosti, ktoré má čo povedať aj dnešnému svetu. Vďaka starostlivej údržbe a ochrane zostáva žiarivou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
•  

Tatratea – likér z Kežmarku, ktorý dobýja svet

V podtatranskom meste Kežmarok sa vyrába nápoj, ktorý si získal obľubu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí – slávny Tatratea. Tento originálny slovenský likér je výsledkom spojenia tradičných bylinkových receptúr a modernej technológie. Jeho príbeh sa začal písať v spoločnosti Karloff, ktorá sídli práve v Kežmarku. Tatratea má korene v ľudovej tradícii horských čajov, ktoré horali popíjali pre posilnenie tela i ducha. Tieto čaje často obsahovali zmesi bylín, ovocia a domácej pálenky. Na tomto základe vznikla idea vytvoriť likér, ktorý by túto tradíciu oživil a zároveň priniesol niečo nové, jedinečné. Prvý Tatratea uzrel svetlo sveta v roku 2003. Odvtedy sa receptúra zdokonaľovala a dnes existuje celá rada Tatratea nápojov s rôznou silou alkoholu – od 17 % až po extrémnych 72 %. Každý variant má špecifickú príchuť – od kokosovej, cez ovocné, až po originálnu bylinkovú. Všetky však majú spoločné to, že sa vyrábajú z kvalitného liehu, horskej vody, extraktov z bylín a prírodných aróm. Tatratea je nielen chutný, ale aj vizuálne výrazný – fľaše sú farebne rozlíšené podľa stupňa alkoholu a chuti. Ich dizajn získal viacero medzinárodných ocenení. Značka sa úspešne exportuje do desiatok krajín sveta, vrátane USA, Kanady, Nemecka či Južnej Kórey.

Napísala a foto: MICHAELA CONZAROVÁ

.