Vytlačiť túto stránku

Objaviteľská cesta po kláštore Melk

Napísal Rakúska Turistika 08. september 2022

Lístkové zlato, štuková výzdoba a mramor. Akoby jeho stavitelia chceli byť o kúsok bližšie k nebu: kláštor v Melku je najkrajšou stavbou regiónu Wachau. Všetko tu dýcha prepychom a pnie sa k výšinám. A dole tečie Dunaj.

Benediktínske opátstvo v regióne Wachau, ktorý patrí k Svetovému kultúrnemu dedičstvu UNESCO, navštívi každý rok pol milióna ľudí. Prechádzajú sa v jeho záhradách, žasnú nad knižnicou a obdivujú nádherný kostol. A potom, keď už všetko videli, zablúdi ich pohľad možno i dolu k rieke, vďaka ktorej toto miesto vlastne vzniklo.

 #urlaubinösterreich #österreich #tourismus#urlaubinösterreich #österreich #tourismus

„Bez ohľadu na to, kto príde pracovať do kláštora, či sú to maliari, murári alebo elektrikári, každý sa najprv na chvíľku zastaví a hľadí nahor!“ Napríklad na veže, Kristovu sochu na kláštornom kostole alebo stropné maľby na kostolnej klenbe. Len stále nahor, smerom k oblohe: kto príde do Melku, zakloní hlavu a žasne hovorí páter Ludwig.

Podobne to cítili asi i robotníci a remeselníci v 18. storočí, myslí si tento benediktínsky mních. Aj oni museli byť celkom uchvátení, ba možno i úplne ohromení. V celom Rakúsku by ste pravdepodobne nenašli ďalšiu stavbu vytvorenú človekom, ktorá sa týči k oblohe tak ako kláštor Melk. Kláštor je azda jediným miestom v celom regióne  Wachau, kde nikto nevenuje pozornosť v prvom rade Dunaju.

1_melk_cross_m_r

 Foto: (c) Austria National Tourist Office /Cross Media Redaktion

Pritom to bola práve rieka, vďaka ktorej toto výnimočné miesto vôbec vzniklo. Bralo s najznámejším kláštorom v Rakúsku vytvoril Dunaj, ktorý sa po milióny a milióny rokov usilovne zarezával do okolitej krajiny. Ľudia sa usídlili na tomto impozantnom skalnom masíve na pravom brehu už v neskorej dobe bronzovej. Potom prišli Rimania a po nich Babenbergovci, ktorí si tu postavili sídelný hrad, odkiaľ kontrolovali pohraničie. Benediktínski mnísi sa sem nasťahovali v roku 1089, kedy bol kláštor postavený.

2_melk_michael_liebert

Foto: (c) Lower Austria /Michael Liebert 

Stavba, ktorú vidíme dnes, je však oveľa mladšia. Barokový staviteľ Jakob Prandtauer vytvoril tento obrovský komplex v prvých štyroch desaťročiach 18. storočia – iba jeho južné krídlo s mramorovou sieňou má dĺžku 240 metrov. Okrem stoviek robotníkov pracovali na stavbe aj umelci z celého Rakúska a Talianska, ktorí čerpali inšpiráciu zo svetla, nádhernej panorámy a zlatých východov slnka nad Wachau. Kláštorný kostol je považovaný za najkrajší v celom Rakúsku. V jeho vnútri žiaria stropné fresky, ako keby v nich horelo jasné svetlo.

Prepych, ktorý víta návštevníkov Melku, je takmer patetický. „V minulosti chceli ľudia vytvárať komplexné umelecké diela,“ hovorí páter Ludwig, „ktoré boli čo najokázalejšie.“ Uprostred Zrkadlovej siene múzea, kde sklené plochy odrážajú zlatý lesk kláštorných pokladov, stoja preto aj dve skromné drevené sochy biednych ľudí v rozodratých šatách. Majú nám pripomenúť, že prepych baroka bol iba bohatstvom niekoľkých málo vyvolených.

Melk bol však odjakživa i pokladnicou vedomostí. V knižnici opátstva , ktorá patrí k najznámejším v Európe, nájdeme 100.000 zväzkov. Návštevníci majú možnosť vidieť iba malú časť zbierky, vzácne vydania a stredoveké rukopisy sa uchovávajú totiž v knižnici v pivnici. Starostlivo chránené sú tiež kláštorné anály: záznamy z Melku opisujú regionálne prírodné udalosti, politický vývoj, nástup nových opátov i vojenský predvoj Džingischána, ktorý sa v polovici 13. storočia dostal až do dnešného Dolného Rakúska.