Vytlačiť túto stránku

„Smrť je len začiatok. Ale až tej druhej kapitoly,“ ...

Napísal Kristína Chudá 24. júl 2022

... povedal nesmrteľný William Shakespeare. Aj keď sa Radoslav Pekar stretáva denne s pani Smrťou, humor a dobrá nálada mu koluje v žilách. Je rodený Skaličan, býva a pracuje v Skalici. A čím je výnimočný? Je prvým balzamovačom na Slovensku.

balzamovac_1

femme: Ako ste sa dostali k balzamovaniu?

Radoslav Pekar: Pracoval som dvadsaťtri rokov na patologicko anatomickom oddelení vo FNsP Skalica ako pitevný asistent /sanitár/ a dvadsaťsedem rokov sa venujem úprave zosnulých, ktorých upravujem na žiadosť pohrebnej služby alebo pozostalých.

Balzamovanie ma zaujalo v rámci zdokonaľovania sa v úprave zosnulých a nových možností, ktoré sú s touto prácou spojené a zároveň s čo najlepšou profesionalizáciou, ktorú vykonávam.

Mám vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, nespočetne veľa kurzov a moje zatiaľ posledné štúdium bolo u našich susedov v Českej republike, odbor - balzamácia a konzervácia ľudských ostatkov a pozostatkov. Toto som študoval aj v rámci praktických cvičení u Dr. Petra Rambouska v Litoměřicách.

balzamovac_2

femme: Čo vás viedlo k profesii balzamovača?

Radoslav Pekar: Na Slovensku sa v tomto odbore nie je možné vzdelávať, preto som prvý a zatiaľ jediný balžamovač na Slovensku.

femme: V čom je štúdium tohto odboru náročné?

Radoslav Pekar: O náročnosti štúdia sa dá diskutovať, ide o špecifickú prácu náročnú ako po psychickej tak fyzickej stránke, samozrejme aj samotné štúdium je "zaujímavé", nakoľko študijné knihy sú vo všetkých možných jazykoch, len nie v slovenčine alebo aspoň v češtine. A obsahovo pomerne náročné, ale pokiaľ máte aspoň dobré základy ako ja, z bývalého štúdia na zdravotných školách a niekoľko ročnú prax na patológii, dá sa to zvládnuť.

Zároveň by som poďakoval Dr. Petrovi Rambouskovi MPH, MBI, ktorý mi umožnil tento odbor študovať a osobne sa mi venoval niekoľko rokov aj po ukončení štúdia, v rámci získania tak potrebnej praxe a stále je so mnou v kontakte.

femme: Nemáte zo svojej práce občas strach? Predsa všetci tak skončíme. Nie je to veľká psychická záťaž?

Radoslav Pekar: Z práce, ktorú robím strach nemám. Ak chcete byť profesionál, tak nemôžete mať strach. So strachom sa nedá profesionálne pracovať v žiadnom zamestnaní a ak ho máte, musíte sa ho naučiť potlačiť.

femme: Ako ste sa ako balzamovač naučili prepnúť do „profesionálneho režimu“ a nebrať si túto prácu k srdcu?

Radoslav Pekar: Túto prácu robím vždy ako srdcovú záležitosť a snažím sa ju vždy vykonávať profesionálne, prepínať nemusím, ide o empatiu k pozostalým a úctu k zosnulým.

femme: Balzamovanie tiel sa spája najmä so starovekým Egyptom. Z akého dôvodu Egypťania vôbec balzamovali mŕtvych a aký to malo pre nich zmysel?

Radoslav Pekar: Balzamovanie ako také sa z pohľadu všeobecnej verejnosti vždy spája so starovekým Egyptom a to z dôvodu balzamovania Egyptských vládcov - faraónov a ich vysokopostavených úradníkov.

Balzamovanie v Egypte bolo na profesionálnej úrovni Egyptských balzamovačov, ktorý túto prácu vykonávali niekoľko desaťročí až stáročí poháňaný vierou v posmrtný život faraónov.

balzamovac_3

femme: Aké spôsoby a metódy mumifikácie Egypťania používali a ako ho vykonávali? Prečo v tele zosnulého starí Egypťania ponechávali srdce?

Radoslav Pekar: Aby sa mohla "duša" faraóna vrátiť po smrti do tela, muselo byť telo dokonale zachované. Egypťania používali úplne odlišnú techniku a balzamačné látky ako dnes.

Telo zosnulého dokonale umyli, odstránili všetky tekutiny a orgány uložili do nádob - kanopa okrem srdca to ponechali v tele - ako som už uviedol vo viere v posmrtný život. Balzamovanie vykonávali v dobre vetranej miestnosti, cez ktorú neustále prúdil suchý teplý vzduch a na balzamovanie používali: palmový olej, víno, prírodné živice, vonné látky, soľ a rôzne bylinné oleje, ktoré nie sú doteraz úplne preskúmané. Telo zosnulého doslova vysušili - zbavili ho úplne vody a posmrtný rozklad zastavili uvedeným spôsobom. Nakoniec celé telo obvinuli do látkových obväzov, ktoré mohli merať až niekoľko desiatok metrov a na tieto obväzy tiež nanášali živicovú zmes – pravdepodobne, aby zamedzili prístupu vzduchu a vlhkosti. Takto upravené telo uložili do sargofágu - drevenej rakvy vyrobenej na mieru podľa vzoru faraóna.

V podstate išlo o zastavenie posmrtného rozkladu tela zosnulého, za použitia veľmi sofistikovanej techniky a fixačných látok.

femme: Ako funguje balzamovanie dnes?

Radoslav Pekar: Pri dnešnom balzamovaní ide o zastavenie alebo pozastavenie rozkladu tela zosnulého zapríčinené hnilobnými baktériami alebo hmyzom a to fixačnými látkami, ktoré sú pumpované do cievneho systému a orgánov pomocou balzamačnej pumpy a balzamačnými krémami, ktoré sa nanášajú priamo na pokožku zosnulého. Účelom je nielen zastaviť posmrtný rozklad, ale aj dosiahnutie čo najprirodzenejšieho vzhľadu zosnulého, preto sa do fixačných látok pridáva aj farbivo a vonné látky.

femme: Prečo si ľudia objednávajú po smrti aj balzamovanie?

Radoslav Pekar: Balzamovanie zosnulých je aj za účelom prepravy v rámci leteckej, námornej ale aj automobilovej dopravy. Ide o pozastavenie rozkladu tela na dobu určitú podľa objednávateľa tejto služby. To znamená, že sa telo nabalzamuje na niekoľko dní alebo mesiacov a po uplynutí tejto doby nastane prirodzený rozklad tela.

V podstate ide o to, aby než bude telo zosnulého dopravené na miesto pochovania alebo spopolnenia nebolo "poškodené" posmrtným rozkladom, a zosnulý mohol mať dôstojnú rozlúčku v rámci pohrebného obradu.

Balzamovanie na "stálo" sa využíva pri pochovávaní do hrobky, aby sa zabránilo unikaniu telesných tekutín a pachov, ktoré vznikajú pri posmrtnom rozklade tela, alebo v prípade uloženia zosnulého do mauzólea, kde je telo vystavené napríklad pre verejnosť, prípadne sa balzamuje pre vedecké účely. V takom prípade sa do balzamovaného tela fixačné látky v určitých intervaloch doplňujú, aby si balzamované telo zachovalo prirodzený vzhľad, lebo po odparení balzamačných látok by sa z balzamovaného tela stala v podstate múmia.

Chcem spomenúť, že ako prvý človek, ktorý uskutočnil balzamáciu intraarteriálne bol Leonardo Da Vinci - vynálezca, renesančný architekt, sochár a maliar, nešlo mu o balzamovanie ako také, ale o zachovanie tela v čo najdlhšom prirodzenom stave v rámci štúdia tela. A balzamovači boli už aj ako súčasť armády, napríklad v napoleonských vojnách.

femme: Koľko stojí balzamovanie?

Radoslav Pekar: Cena balzamovania je veľmi individuálna, záleží na mnohých okolnostiach, no pohybuje sa od 300€ až po 2 500€, čo je v rámci Európy "zanedbateľná suma". V každom prípade sa jedná o veľmi špecifickú službu a v rámci tejto práce sa venujem aj úprave zosnulých a "plastike" tvárových častí pri úrazových poraneniach, aby sa mohli pozostalí dôstojne rozlúčiť so zosnulým.

Túto prácu vykonávam v prevádzke balzamácie v Kátove, ale aj v prevádzke v Skalici, Holíči, Šaštíne a Dojči a v podstate na celom Slovensku - záleží o akú prácu sa jedná. Po dohode zosnulého privezie pohrebná služba, alebo ak to okolnosti umožňujú, prídem osobne na požadované miesto.

femme: V ktorých krajinách pochovávajú úplne inak ako u nás?

Radoslav Pekar: Na Slovensku sa pochováva do zeme alebo hrobky prípadne kremáciou. Pri kremácii je telo zosnulého spopolnené a urna s popolom sa väčšinou ukladá na cintoríne do kolumbária.

Spôsob pochovávania v Európe aj mimo Európy je v podstate ten istý, len sa líši spôsob pohrebného obradu, podľa zvyklostí danej lokality.

Na Slovensku dominuje momentálne pochovávanie do zeme, potom sú kremácie a najmenej sa pochováva do hrobky, napríklad v Českej republike okrem Moravy je viac kremácii ako pochovávanie do zeme. V Španielsku alebo Taliansku sa najviac pochováva ukladaním zosnulých do hrobky. No sú štáty, kde sa nepoužíva ani rakva pri pohrebnom obrade. Hovorím o India - telo spopolnia na otvorenom ohni alebo Arabi pochovávajú telo do zeme zavinuté do látky.

femme: Mal by byť mŕtvy prirodzený, ako vyzeral, alebo sa ľudia prikrášľujú?

Radoslav Pekar: Pri úprave zosnulých ide o zachovanie alebo navrátenie prirodzeného vzhľadu zosnulého, takže ja osobne zosnulých neprikrášľujem, aby posledná rozlúčka bola dôstojná pri otvorenej rakve a nespôsobovala pozostalým ešte zvýšenú traumu.

femme: Bude sa takto pochovávať o sto rokov?

Radoslav Pekar: V budúcnosti sa v našich podmienkach bude pravdepodobne viac využívať kremácia, nakoľko pri kremácii nie je nutné budovať veľké plochy cintorínov a aj z ekonomického hľadiska.

femme: Ako relaxujete po takto náročnej práci?

Radoslav Pekar: Ako relax používam prácu v záhrade, najradšej sadím stromy všade, kde sa dá alebo jazdou na motorke, počúvam vážnu hudbu napríklad Vivaldiho, rád sa venujem rodine a trávim čas s priateľmi na káve, nakoľko som abstinent.

No niekedy aj dobrým spánkom, nakoľko balzamovanie a úprava zosnulých môže trvať aj 16 hodín, čo je dosť aj na mňa, tiež som len ľudská bytosť.

Zdroj foto: Súkromný archív Radoslav Pekar