Potom študoval na katedre dramaturgie a scenáristiky na pražskej Filmovej akadémii múzických umení a teraz je vedúci dramaturg v Centre prevzatých programov Českej televízie.
femme: Kedy a ako ste v sebe objavili to, že chcete byť dramaturg? Kto je vlastne dramaturg?
Zdeno Kubina: Keď som ako pätnásťročný odchádzal študovať do Prahy, tak som samozrejme nevedel dosť o filmovej branži a nemal som presnú predstavu o tom, ktorú profesiu by som mohol vykonávať. Pôvodne som pracoval ako asistent produkcie vo Filmovom štúdiu Barrandov, neskôr ako filmový publicista a napokon som prijal ponuku pracovať ako dramaturg v Českej televízii. Nebol v tom zámer. Keď som sa však s touto prácou oboznámil, pochopil som, že je pre mňa stvorená. Alebo skôr ja pre ňu.
Dramaturg je človek, ktorý sa podieľa na tvorbe, výbere a skladbe programov. Inú náplň má táto profesia v producentských skupinách, kde dramaturgovia vyhľadávajú schopných autorov, hodnotia a pripomienkujú námety či scenáre a vyvíjajú takto filmy, seriály či zábavné programy. Naše centrum má na starosti seriály a filmy, ktoré Česká televízia sama nevyrobila; nakupujeme vysielacie práva pre zahraničné programy, čiastočne i pre české filmy, ktoré vznikli bez pričinenia ČT, napríklad archívne pamätnícke filmy. U tých zahraničných je dramaturgova práca napr. kontrola a pripomienkovanie dialógového scenára pred nakrúcaním dabingu. A kopa administratívnej práce. Ku každému filmu, ku každej seriálovej epizóde treba napísať tlačové informácie, hodnotenie prístupnosti atď.
femme: Podľa čoho vyberáte, aké programy sa budú vysielať? Programy vyberáte sám alebo máte svoj tím, ktorý vám pomáha?
Zdeno Kubina: Výber programov sa riadi niekoľkými kritériami – keďže sme verejnoprávna televízia, tak prvým z nich je umelecká hodnota a všeobecne ich filmárska úroveň. Ďalej sa riadime potrebou vysielacej schémy, to znamená, musíme zaistiť programovú náplň pre každý pridelený vysielací čas, ktorý máme počas týždňa. To momentálne znamená dvanásť filmov týždne na ČT2, štyri filmy na ČT art a bezpočet seriálových epizód na programoch ČT1, ČT2, ČT art, ČT:D a ČT3.
Vzhľadom na množstvo hodín, ktoré vo vysielaní zaisťuje naše centrum, je nemožné aby sa tomu venoval iba jeden človek. Svetová kinematografia navyše obsahuje desiatky tisíc filmov, ďalšie tisíce seriálov – na to treba skutočne výkonný a skúsený tím. Mám oporu v ôsmich profesionáloch, z ktorých každý sa venuje niekoľkým „svojim“ teritóriám, z ktorých programy vyberá a odporúča. Sám som mal pôvodne na starosti okrem iného slovenské filmy - prirodzene. Popri nás, ktorí máme na starosti hranú tvorbu, je ešte druhý podobný tím, ktorý zabezpečuje dokumentárne programy.
femme: Čo vás na tejto práci najviac baví a naopak čo vás vie najviac znechutiť?
Zdeno Kubina: Najväčšie uspokojenie mi prináša kladná divácka odozva, či už v podobe slovného ocenenia na webe ČT, v denníkových prieskumoch, alebo vo forme vysokej sledovanosti. Sme verejná služba, sledovanosť nie je náš prvoradý cieľ, avšak bez divákov by naša práca predsa len nemala zmysel.
O znechutení sa našťastie nedá hovoriť. V takom prípade by som si hľadal inú prácu.
femme: V akom časovom predstihu musíte pripraviť program?
Zdeno Kubina: Ak nejde o nejakú výnimočnú situáciu, napríklad rýchly nákup filmu k nejakej aktuálnej príležitosti, k úmrtiu slávnej osobnosti a podobne, tak programy nakupujeme pol roka až dva-tri roky dopredu. Treba uzavrieť zmluvu, stiahnuť od distribútorov vysielacie a publikačné materiály, všetko technicky skontrolovať, do toho kúpiť alebo vyrobiť české znenie... to zaberie čas.
femme: Určite ste dostali už otázku, že prečo na sviatky, či už vianočné, veľkonočné dávajú televízie takmer rovnaké programy už celé roky?
Zdeno Kubina: Áno, samozrejme. Odpoveď je takáto: máme zistené, že diváci si v skutočnosti na sviatky neželajú si príliš veľa noviniek. Výnimkou je napríklad každoročná vianočná rozprávka, ale inak chce väčšina divákov vidieť svoje obľúbené filmy znova a znova. Je pravda že si niektorí sťažujú, že všetky televízie na Vianoce vysielajú stále to isté, ale iní si sťažujú, a ešte viac, keď tam niečo z tých „otrepaných“ filmov chýba.
femme: Aké žánre filmov preferujete? Prečo?
Zdeno Kubina: Nepreferujem ani tak žánre, ako kvalitu. Umeleckú, ale aj technickú. Mám rád inteligentný spôsob rozprávania, v tomto ma rovnako uspokojuje najnovší veľkofilm Ridleyho Scotta či Kennetha Branagha ako niektorá stará epizóda seriálu Columbo. Alebo inteligentný humor – nikdy sa asi nenabažím filmu Vrchní, prchni.
femme: Keď prídete domov, zapnete si aj televíziu?
Zdeno Kubina: Nie, ale niekedy zapnem počítač a sledujem cielene niektoré programy na streamovacích službách, vrátane tej našej. Ale najradšej si večer pustím nejakú hudbu. Nie ani tak preto, že by som bol filmov presýtený, ale kvôli očiam unaveným z celodenného sledovania monitoru.
femme: Aký je váš najobľúbenejší program a film?
Zdeno Kubina: Dlho bol môj najobľúbenejší film Dvanásť rozhnevaných mužov režiséra Sidneyho Lumeta z roku 1957. Ale veľmi dlho som ho nevidel, neviem či by na mňa pôsobil tak silne a hlboko ako predtým. To je ale veľmi ťažká otázka, na ktorú nedokážem jednoznačne odpovedať. Povedzme, že mám rád kinematografiu a film ako taký.
Z programov, ktoré nie sú filmové, mám najradšej záznamy predstavení Cirque du Soleil, a hrdo sa hlásim k tomu, že som ich pre české televízne publikum objavil. Klobúk dole pred kolegami zo Slovenskej televízie, tí ich vysielali skôr ako my.
Máte vôbec čas na to, ísť si len tak do kina a relaxovať?
Človek by fyzicky nevydržal dlhodobo od rána do večera len pracovať. Áno, nájdem si čas na relaxáciu, je to holá nutnosť, lebo moja práca je dosť náročná – hoci „len“ mentálne. Filmy na ozajstnom veľkom plátne vidím väčšinou na filmovom festivale v Karlových Varoch, kam jazdím služobne, alebo na každoročnej prehliadke 70mm filmov v Krnove, čo je pre mňa najpríjemnejšie filmové podujatie. Do bežného kina sa dostanem len výnimočne, ale treba podotknúť, že v poslednej dobe to bolo aj kvôli pandemickým obmedzeniam.
femme: Vysielate aj niektoré zábavné programy „live“ alebo všetko je nahrané vopred?
Zdeno Kubina: Tak aj tak. StarDance sa napríklad vysiela naživo, Peče celá země ide zo záznamu. Ale to sú programy iných stredísk, filmy a seriály z nášho centra sú samozrejme vždy zo záznamu. Iba ak ide o nejaký zahraničný prenos, odovzdávanie Oscarov a podobne, to sa vysiela naživo.
femme: Určite ste zažili v televízii aj vtipné príhody. Môžete sa s nami o nejaké podeliť?
Zdeno Kubina: Potrebovali sme vymyslieť český názov pre seriál Masters of Sex, čo je nepreložiteľný dvojzmysel – Masters v tomto prípade neznamená len výraz „majstri“, je to aj priezvisko jedného z protagonistov. Išlo o dvojicu výskumníkov na poli sexuality Mastersa a Johnsonovú. Raz sme s kolegyňou debatovali o rôznych návrhoch, ktoré sme mali predložiť nadriadeným, ani jeden z tých názvov sa nám nepáčil... a zamyslení sme nastúpili do výťahu k nejakému pánovi. Výťah sa rozbehol a ja som sa zrazu obrátil na kolegyňu a do toho ticha som povedal: „A co My dva a sex?“
No... pán sčervenal, dáma zbledla, ja som zozelenel. O chvíľu sme vystupovali, a kolegyňa chcela pred tým pánom dať najavo, ako že nič, že riešime iba pracovnú tému. A povedala mi: „Tak to všechno sepiš.“
femme: Ak by to bolo vo vašej moci, je niečo, čo by ste na televízii ako takej (na vysielaní) vylepšil alebo zmenil?
Zdeno Kubina: V mojej moci je čiastočne ovplyvniť programovú náplň, tj. to čo televízia vysiela. V tomto som sa nepatrne zaslúžil o menovaný Cirque su Soleil, o kolekciu filmov, ktoré nakrútil český herec a režisér Hugo Haas v Amerike a podobne. Ale pokiaľ ide o televíziu ako takú, musím priznať, že v tomto nie som žiadny vizionár, iba fascinovaný účastník úžasného technologického procesu. Vývoj televízie a s ňou spojených technológií ide vopred takým tempom, že si netrúfam odhadovať, kam až dospeje. Za dvadsať rokov som bol svedkom i účastníkom prechodu na širokouhlé vysielanie, potom na vysielanie vo vysokom rozlíšení, prechodu na digitálne šírenie signálu, vzniku nových televíznych programov, vzniku streamovacích služieb, skokovo zvýšených nárokov na kvalitu reštaurovaných archívnych filmov, na ktoré niekedy dozerajú osobne ich tvorcovia... priznám sa, že tento proces nedokážem predvídať viac ako jeden krok vopred, niekedy ani to nie.
femme: Ako zisťujete sledovanosť daného programu?
Zdeno Kubina: Na to existuje nezávislá výskumná agentúra, ktorá získava dáta o sledovanosti pomocou špeciálnych zariadení, tzv. peoplemetrov, na reprezentatívnom vzorku populácie. Jednotlivé televízie nemajú na tento proces vplyv, avšak dostávajú výsledky roztriedené podľa všemožných kritérií: dozviete sa sledovanosť podľa pohlavia divákov, vekových kategórií, vzdelania, veľkosti obce, jednotlivých krajov... Nás však rovnako zaujíma aj spokojnosť divákov s našimi programami, nie len množstvo ľudí, ktorí ich videli.
femme: Aký je váš sen ohľadom televízie a čo by ste si v živote najviac želali?
Zdeno Kubina: Na to je jednoduchá odpoveď. Žiadny sen ohľadom televízie nemám, lebo ho žijem...
