Ako lukulské hody označujeme bohatú hostinu pozostávajúcu z rôznorodých nákladných jedál.
Toto označenie vzniklo zásluhou rímskeho vojvodcu a veľkého boháča Luculla (110 - 57 p.n.l.), ktorý sa preslávil prepychovými hostinami pre najvyššiu rímsku spoločnosť. Rimania boli totiž veľkí žrúti - bežná večera bohatších vrstiev pozostávala z troch až šiestich chodov a trvala aj tri hodiny. Lucullove hostiny mali, samozrejme, ešte vyššiu úroveň - usporadúvali sa v nádherných záhradách s umelými rybníkmi a končili až ráno. Konzumáciu jedla sprevádzali spev, hudba a recitovanie veršov. Podávali sa napríklad: vtáky, ustrice, raky, platesy a kambaly (ploché morské ryby), diviak obložený štipľavou reďkovkou, šalátom a aspikom, pečienka husí krmených figami, zajačie chrbty, holúbätká, množstvo omáčok, štiav, nálevov, korenia a ovocia. To všetko sa zapíjalo niekoľkými druhmi vína... V záujme objektivity treba dodať, že Lucullus sa preslávil nielen prejedaním sa, ale tiež tým, že podporoval umelcov, architektov a venoval sa záhradníctvu (ako prvý v Európe zaviedol pestovanie čerešní).
Mať na rováši znamená previniť sa niečim voči niekomu, byť niekomu niečo dlžný.
Rováš je označenie kedysi používanej štvorhrannej drevenej lopatky alebo palice. Slúžil ako pomôcka evidencie pri počítaní zožatých krížov, mlátení obilia, (v krčme) vypitých pohárov na úver a pod. Rováš však mal aj zmluvný verejnoprávny charakter: lopatka alebo palica sa vtedy rozštiepila na dve časti, pričom jednu dostal veriteľ a druhú dlžník; potom sa obe časti k sebe priložili a urobili sa na ne patričné zárezy - každá strana tak získala doklad o vzniknutých úveroch a dlhoch. Niekedy (zvyčajne v nárečiach) sa používa aj spojenie zrezať rováš, čo znamená vyrovnať sa s niekým za niečo, odplatiť sa niekomu za niečo (hrubým spôsobom).