Salemsky proces s čarodejnicou, litografia 1837
Diabolské rožky
Procesy s čarodejníkmi a čarodejnicami sú staré ako ľudstvo samo, už v Starom zákone v knihe Exodus Hospodin prikazuje: „Čarodejnicu nenecháš nažive.“ Avšak sväté knihy Židov a neskôr aj kresťanov nie sú vo svojich brutálnych príkazoch osamotené. Kruté tresty poznali už Babylončania a ich slávny Chamurappiho zákonník, antický Rím i staroveká India. Skorý stredovek bol v našich končinách k čarodejniciam a čarodejníkom napodiv pomerne láskavý – považoval čarodejníctvo za poveru, procesy v podstate neexistovali. Súdne konanie s čarodejnicami začali vystrkovať svoje diabolské rožky až v 14. a 15. storočí. V roku 1486 potom bola katolíckou cirkvou vydaná doslova diabolská kniha Malleus maleficarum alebo Kladivo na čarodejnice. Tá sa podrobne zaoberá činnosťou čarodejníc a následne aj ich trestaním. Ale išlo len o nesmelý začiatok...
Démonické Kladivo
Kniha či skôr príručka inkvizítorov s odpudivým názvom Kladivo na čarodejnice je rozdelená do troch častí. V prvých dvoch je popisovaná samotná nekalá činnosť čarodejníc – ich obcovanie s démonmi, skupinový aj incestný sex a ďalšie zvrátenosti. Tretia časť sa podrobne venuje samotnému trestnému procesu s hriešnikom, jeho priebeh je potom vykreslený do všetkých odporných detailov! Zaujímavé je, že v čase svojho vzniku bolo Kladivo na čarodejnice kontroverznou a kritizovanou knihou, a dokonca sa prechodne objavilo aj na zozname zakázaných kníh! Aj napriek tomu bolo po Biblii druhou najrozšírenejšou knihou, ktorú vlastnil každý sudca a mnohý inkvizítor.
Slovensko milostivé
Zatiaľ čo v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku a Škótsku zažívalo v 16. a 17. storočí prenasledovanie čarodejníc veľký rozmach, v slovenských krajinách boli až na jednu brutálnu a veľmi početnú výnimku procesy skôr ojedinelé. Za najstarší písomne zaznamenaný čarodejnícky proces na území Slovenska je prípad z roku 1540. Vtedy bola po predchádzajúcom krvavom mučení a priznaní upálená Markyta, žena drába, ktorá sa skôr než do čarovania, ku ktorému sa doznala, pravdepodobne zaplietla do krá pomsty obvinil z čarovania.
Legenda hovorí, že posledná čarodejnica v Strednej Európe bola upálená v Krupine a hoci to celkom nezodpovedá skutočnosti, história dokladá, že tu upálili nadpriemerný počet „stríg“. Krupina nebola výnimkou, pretože čarodejnícke procesy sú známe nielen z Uhorska ale i z Európy, kde sa začali vo vrcholnom stredoveku, no svoj vrchol zažili v počiatkoch novoveku, v sedemnástom až osemnástom storočí. Na Slovensku, ktoré bolo v tom čase súčasťou Uhorska, bolo niekoľko miest, kde sa procesy realizovali. Upaľovali najmä stoličné súdy ale aj mestské magistráty. Zrejme najviac čarodejníc na jednom mieste bolo upálených v slobodnom kráľovskom meste Krupina. Historické pramene zaznamenávajú štyridsaťpäť prípadov. Prvé ženy obvinené z čarodejníctva boli upálené už v roku 1620 a posledné v roku 1741.
Zdroj foto: Wikipedia