... že keby ich dnes niekto vymyslel, asi by sme sa tvárili trochu nechápavo. Napriek tomu prežili a dodnes tvoria jednu z najkrajších vrstiev našej kultúry.
Záhorie: Čistá gazdinka, šťastná rodina
Na Záhorí sa verilo, že pred Vianocami musí byť dom vyčistený tak dôkladne, že by si aj pavúky dali pohov. Ženy kedysi robili generálne upratovanie, ale nie preto, že „prídu sviatky“. Malo to symbol vyháňania zlej energie a privolávania pokoja.
Typické boli aj „šupiny hojnosti“. Karpová šupina v peňaženke mala priniesť peniaze na celý rok. Mnohí ju nosia dodnes.
Myjava a Kopanice: Tvrdý kraj, mäkké vianočné srdce
V kopaničiarskych domoch sa udržiaval zvyk „železného ticha“ na Štedrý deň. Deti museli byť mimoriadne poslušné, aby „nevyplašili anjela“. V niektorých rodinách sa dokonca nesmelo prskať drevo v peci, inak to veštilo hádky v nasledujúcom roku.
Do dnešných dní prežíva aj tradičné krájanie jablka po večeri. Hviezdička znamenala zdravie a šťastie, krížik hroziace choroby.
Orava: Magické ochraňovanie domu
Oravci boli majstri v odháňaní zlých síl. Po dome sa chodilo so svätenou vodou, soľou a cesnakom, aby počas zimy nik nepriniesol choroby ani nešťastie.
Tradičným rituálom bolo aj „pastierske obchádzanie“. Muži chodili od domu k domu, vinšovali, hrali na fujare alebo píšťalke a prinášali pokoj. Dnes tento zvyk občas ožíva na folklórnych podujatiach.
Liptov: Magické odevy a ochranná reťaz
Na Liptove sa gazdiné obliekali do sviatočných krojov už od rána na Štedrý deň. Verilo sa, že pekne upravená gazdiná priklincuje do domu dobrú energiu.
Zaujímavým zvykom bola reťaz omotaná okolo nôh stola pri štedrej večeri. Mala symbolizovať pevnosť rodiny a jej súdržnosť v ďalšom roku.
Spiš: Bohatý stôl, bohatý život
Spiš bol známy svojimi štedrovečernými pokrmami. Hovorilo sa, že na stole musí byť všetko, čo sa v dome urodilo – od jabĺk a orechov až po mak a med.
Nič sa nesmelo odnášať zo stola, kým všetci nedojedli. Aj omrvinky sa starostlivo zhrabávali do dlane, lebo prinášali šťastie a ochranu úrody.
Šariš a Zemplín: Silné povery a hlasné rituály
Na východe sa praktizovalo „zvonenie proti zlým silám“. Muži na dvoroch trieskali bičom, aby odohnali démonov a privolali dobrú úrodu. Tento zvyk prežil dodnes, najmä počas dedinských stretnutí a sviatočných podujatí.
Typické bolo aj kŕmenie hospodárskych zvierat vianočnými oplátkami s medom, aby boli zdravé a rodine prinášali úžitok.
Gemer a Novohrad: Symbolika hojnosti
V týchto regiónoch sa kládlo na stôl čo najviac druhov jedál, ale v malých porciách. Každý musel ochutnať zo všetkého, aby rodina nepoznala nedostatok.
Obľúbené bolo tiež „trasenie stromčekov“ na dvore – symbol naklonenia priazne prírody. Znie to bizarne, ale malo to priniesť dobrú úrodu ovocia.
Najčudnejšie zvyky, ktoré stále žijú
Niektoré tradície prežili aj napriek tomu, že dnes znejú skôr ako scény z komédie:
- Hádzanie orechov do kútov izby na ochranu rodiny.
- Lúskanie pod stolom pre dobré vzťahy.
- Zakazovanie vstávať od štedrovečerného stola, inak sa „sliepky rozutekajú“.
- Reťaz okolo nôh, aby bola rodina držaná pokope.
- Jablká s hviezdičkou, ktoré veštia budúci rok.
Prečo tieto rituály prežívajú?
Nie preto, že by sme chceli strašiť démonov. Mikro tradičné rituály nás spomaľujú, pripomínajú koreň, domov a ľudí, ktorí tu boli pred nami. Vďaka nim cítime, že Vianoce nie sú len kalendárny sviatok, ale malý časový ostrov, kde sa spája minulosť, prítomnosť aj nádej do budúceho roka.
A možno práve preto sú slovenské decembrové zvyky také krásne: držia nás pohromade aj vtedy, keď to celý svet skúša rozbiť.
Zdroj foto: Freepik