Pre kresťanov na celom svete je zmŕtvychvstanie Ježiša Krista víťazstvom života nad smrťou a nádejou na večný život. Po Vzkriesení večer už bolo možné konzumovať mäso – pôst sa končil, ale v minulosti väčšina rodín počkala až do Veľkonočnej nedele, aby najprv konzumovali posvätené jedlá z košíčka, ktoré šla gazdiná na ranú omšu dať posvätiť. Svätili sa koláče, chlieb, šunka, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ. Posväteným jedlám sa pripisovali magické vlastnosti, preto sa časť z týchto jedál dalo aj dobytku, aby sa mu dobre darilo, škrupinky z vajíčka a časť odrobiniek z chleba sa primiešali do osiva, alebo sa zaorali pri prvej jarnej orbe.
Veľkonočná nedeľa patrila k rodinným sviatkom, keď sa spoločne pripravili a konzumovali bohatšie raňajky: šunka, chren, vajíčka, chlieb, biela káva, koláče. Tradičným veľkonočným jedlom sú vajíčka, ktoré sú považované za symbol nového života a plodnosti. Vajíčka sa jedli najmä uvarené na tvrdo, alebo ako obradové jedlá napríklad praženica s mladými žihľavovými lístkami, alebo ako stratené kura, či baba. Bolo to jedlo z vajec, údeného mäsa a žemle. V minulosti bolo tradičným veľkonočným jedlom aj pečené jahňa, či kozľa. Po návrate z kostola sa podával sýty obed – zvyčajne slepačia polievka a pečené mäso. Obed bol spestrený koláčmi a vínom. Z posvätených jedál mal jesť každý člen rodiny, pričom sa dbalo, aby ani omrvinka nepadla na zem. Medzi tradičné veľkonočné jedlá na západnom Slovensku patrilo teľacie alebo bravčové mäso, časté však bolo aj jahňacie, či kozľacie mäsko, ktoré bolo ešte plnené pripravenou plnkou zo žemlí, vajec, mlieka a časti vnútorností, ako bolo srdce a pod. Okrem toho nesmeli chýbať vajíčka uvarené na tvrdo, šunka, plnené sliepky alebo kurčatá, veľkonočná baba (jedlo z mlieka, mäsa a vajec), soľ, chlieb, koláče z kysnutého cesta nazývané calty. Calty boli plnené makom, tvarohom, orechmi.
Špecialitou boli aj orechové, či makové rožteky, ktoré sa piekli v dvoch veľkostiach ako malé rožky a väčšie zavináky. Samozrejme na veľkonočnom slávnostne prestretom stole mal svoje čestné miesto veľkonočný baranček z piškótového cesta. Baranček mohol byť zdobený bielou cukrovou polevou. Podľa biblie sa Ježiš Kristus ikonograficky stvárňuje ako baránok. Veľkonočný baránok sa konzumoval aj vo forme pečiva zoomorfného tvaru. Bolo to pečivo, ktoré sa pieklo v hlinenej, či železnej forme. K tradičnému veľkonočnému bohato prestretému stolu vo Vajnoroch patrili osúchy z kysnutého cesta, navrch sa poukladali slaninka, či údené mäso a osúch sa dal upiecť.
Osúchy sa robili aj na sladko, napríklad s tvarohom, kapustou a pod. Osúchy patria k starým tradičným jedlám, podobne ako podplamenníky. Na Veľkú noc sa piekli aj štrúdle jablková s makom, s čerešňami a makom, tvarohová s hrozienkami. Špecialitou štrúdle pečenej vo Vajnoroch bolo tenké cesto a bohatá plnka. Koláče boli v minulosti naozaj len sviatočným jedlom a Veľká noc bola príležitosťou keď sa piekli – boli to zavináky plnené makom, orechmi, tvarohom. Zavináky boli väčšie asi ako dnešné makovníky, alebo menšie veľkosti rožkov, ktoré sa ohli a hovorilo sa im podkovičky. Vajnorské bábovky, ktoré sa pečú na Veľkú noc stále sa piekli v keramických, či hlinených bábovniciach, boli okrúhle a volali sa baby, mohli byť plnené orechmi a makom. V obciach Jastrabá, Ihráč bolo zvykom, že sa v nedeľu ponáhľali ľudia z kostola domov, lebo kto bude prvý doma, ten bude prvý hotový počas roku s robotou. Na hornej Nitre gazdiná upiekla veľkú pletenú žemľu so žemľou v nedeľu poobede idú do poľa, tam ju pováľajú po raži, aby narástli také klasy, aká veľká je žemľa. Konzumovala sa mäsová polievka, pečené mäso, šunka, vajíčka, klobásy, slanina a koláč pečený z trojakej múky, neskôr sa piekla aj vianočka, buchty, neskôr štrúdle a kapustníky, tvarožníky lekvárniky (baba). Ako nápoje pre sviatočné chvíle slúžili pre dospelých víno, alebo pálenka, deti pili mlieko, vodu ochutenú ovocnými doma vyrábanými šťavami.