No väčšina rodičov, ktorí majú doma malého dyspraktika si spomínajú, že ako bábätko malo problémy s oslabeným sacím reflexom, bývalo hyperaktívne, začalo výrazne neskôr "džavotať" ako ostatné deti a malo celkovo oneskorený motorický vývoj.
Samozrejme, že nie každé nešikovné dieťa je dyspraktik! Avšak odborné pramene naznačujú, že dyspraxiou trpí každé dvadsiate až tridsiatej dieťa v populácii. Je to jeden zo skrytých hendikepov. Dyspraxia sa však netýka len športových aktivít, ale má logicky presah aj do "samoobsluhy" dieťaťa a trebárs aj oneskoreného vývoja reči (ten komplikuje horšia koordinácie pohybov artikulačných orgánov).
Čo je to vlastne dyspraxia?
„Dyspraxia, forma vývojovej koordinačnej poruchy (DCD) je bežná porucha ovplyvňujúca jemnú a/alebo hrubú motorickú koordináciu u detí a dospelých. Kým DCD je často považovaný za zastrešujúci termín na pokrytie problémov s koordináciou motoriky, dyspraxia sa vzťahuje na tých ľudí, ktorí majú ďalšie problémy pri plánovaní, organizovaní a vykonávaní pohybov v správnom poradí v každodenných situáciách. Dyspraxia môže tiež ovplyvniť artikuláciu, reč, vnímanie a myslenie.“ (Nadácia Dyspraxia 2013)
Dyspraxia bola v minulosti označovaná ako syndróm nešikovného dieťaťa, patrí medzi vývojové poruchy motorických funkcií. Malí dyspraktici vykazujú neprehliadnuteľný hendikep v pohybových schopnostiach voči svojmu veku. Jednoducho sú neprehliadnuteľne nešikovní. Majú problémy nielen v mnohých športoch, ale aj v "samoobsluhe". Problém im robí napríklad zaväzovanie šnúrok, zapínanie zipsov, gombíkov, práca s príborom, obliekanie, obúvanie a mnoho ďalších bežných činností. No nijako neovplyvňuje intelekt ani vzhľad dieťaťa. A či je dedičná? Podľa odborníkov čiastočne áno. V niektorých rodinách sa vyskytuje častejšie, no zaujímavé je, že podľa odborníkov postihuje trikrát častejšie chlapcov ako dievčatá. Deti, u ktorých je dyspraxia identifikovaná v ranom štádiu je menšia pravdepodobnosť, že budú mať problémy s prijatím medzi rovesníkov a so zníženým sebahodnotením.
Či je alebo nie je váš drobec dyspraktik určí psychológ v spolupráci s neurológom, ktorý vylúči iné ochorenia, logopédom alebo i fyzioterapeutom. Aj keď dyspraxia nie je liečiteľná, pri zodpovedajúcej starostlivosti je možné mierniť jej prejavy. Dôležité je naučiť dieťa s jeho hendikepom žiť, chápať ho a zároveň posilňovať vedomie vlastnej hodnoty dieťaťa, lebo jeho bežný život bude o poznanie náročnejší, než život jeho rovesníkov (Tí mu spravidla jeho inakosť neuľahčujú.) Bohužiaľ sa dyspraxia pomerne často vyskytuje ruka v ruke s ďalšími poruchami, napríklad s ADHD.
Dyspraxia nezmizne! Nepomôže ani vojenská drezúra. Dyspraktik potrebuje vaše pochopenie, empatiu a odbornú pomoc.
Koniec koncov, čo na tom, že váš drobec trochu iný a „ľavý“ na niektoré veci? Že takmer nikdy nechytí loptu? Že sa mu nedajú uviazať šnúrky na topánkach? Tak bude nosiť topánky na suchý zips. Už teraz je z neho milý malý drobec a vyrastie z neho vďaka vám hodnotný človek.
Zdroj foto: Shutterstock
https://dyspraxiafoundation.org.uk/dyspraxia-children/
https://www.highspeedtraining.co.uk/hub/dyspraxia-symptoms-in-children/
https://www.independentschoolparent.com/lifestyle/health/welcome-to-the-world-of-dyspraxia/