... sú ako špongie, doslova nasávajú nové veci veľkou rýchlosťou a s ľahkosťou, keďže nemusia myslieť na to, čo budú variť na večeru, prípadne, na ktorý e-mail ešte musia odpísať :). V ranom veku ich ešte zvyčajne netrápi strach zo zlyhania. Aj preto mnoho škôl zaraďuje prvý cudzí jazyk do vzdelávacieho programu už na prvom stupni. Zároveň však pribúda množstvo detí s poruchami učenia a v triedach už nie sú raritou ani integrované deti, mnohé aj so svojím asistentom.
Študijná poradkyňa pre deti Johana Hermannová z jazykovej školy Belitz (zdroj foto: Berlitz)
V triedach, kde to podmienky školy dovoľujú – majú dostatok pedagógov – prebieha výuka cudzích jazykov v malých skupinách. Napriek tomu môže byť náročné prispôsobiť spôsob vzdelávania všetkým žiakom. Pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je však špecifický prístup nevyhnutný.
„Nepríjemným dôsledkom toho, že sa kvôli rôznym okolnostiam nepodarí zvoliť vhodný prístup, deti nenapredujú vo výučbe tak, ako by mohli a môžu nadobudnúť skreslenú predstavu, že sa jazyk nevedia naučiť, že ho nezvládajú,“ upozorňuje Johana Hermannová, študijná poradkyňa pre deti a dorast z jazykovej školy Berlitz.
„Ťažkosti mávajú napríklad so zapamätávaním si cudzích výrazov, pokiaľ sú učené iba naspamäť, memorovaním a chýba prepojenie na konkrétny predmet, činnosť alebo situáciu. Takýto mechanický spôsob učenia má krátkodobý efekt a dostatočne neposkytuje základ pre komunikáciu,“ potvrdzuje Bianka Kubovičová, predsedníčka Asociácie špeciálnych pedagógov škôl a poradní.
Každý sa vie naučiť cudzí jazyk
Skúsenosti z jazykových škôl, ktoré dokážu vytvárať podmienky na výuku detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, však dokazujú, že cudzí jazyk sa dokáže naučiť každý.
Čo k tomu deti potrebujú? „Je to rôznorodé v závislosti od diagnostikovaného znevýhodnenia dieťaťa. Vo všeobecnosti možno povedať, že je osvedčené prepájanie predmetov, obrázkov, napísaného slova so sluchovým vnímaním a následnou verbalizáciou názorného materiálu. Ak sa k tomu pripojí aj znázornenie obsahu slov pohybom, teda zapojí sa aj motorika, vzniká vysoká pravdepodobnosť trvalého osvojenia si nových poznatkov,“ pokračuje B. Kubovičová.
Pokiaľ tento prístup nie je možné realizovať v rámci vyučovania v škole ani s pomocou špeciálneho pedagóga, pomôcť môže lektor z jazykovej školy, ktorá sa špecializuje aj na vzdelávanie deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Ako takú nájsť? „Takéto služby vie poskytnúť jazyková škola, ktorá má dostatočne pripravených, stále sa vzdelávajúcich a vnímavých lektorov a ktorej metódy výuky umožňujú prispôsobiť učebnú stratégiu individuálnym potrebám žiakov a študentov. Veľmi užitočné je, ak jazykové škola zároveň pravidelne meria a vyhodnocuje dosiahnuté výsledky a pokroky v učení a aj na ich základe formu výuky ďalej individuálne prispôsobuje,“ radí Johana Hermannová z Berlitz.
Aj nadané deti potrebujú špeciálny prístup
Aj intelektovo mimoriadne nadané deti sa niekedy prejavujú ako deti s poruchami učenia či sústredenia. Ich špecifikom je, že potrebujú veľa úloh, inak povedané väčšie učebné zaťaženie. To im pomáha sústrediť sa a napredovať.
U takýto detí B. Kubovičová odporúča začať s výukou cudzieho jazyka aj v ranom veku (cca 5 rokov): „Je to veľmi vhodné, ak má výuka zážitkovú formu a je prispôsobená schopnostiam detí.“ Študijná poradkyňa Hermannová dopĺňa: „žiadne dieťa by nemalo byť znevýhodnené v získavaní akýchkoľvek vedomostí, vrátane jazykových. Naše skúsenosti s jazykovou metódou Berlitz dokazujú, že kľúčový je vhodne zvolený individuálny prístup ku žiakovi. Keď sa prispôsobí spôsob a kanály, ktorými sa k nemu vedomosti dostávajú a ktorými si ich upevňuje, stiera sa znevýhodnenie a nadobúda sa vzdelanie,“