Obdobie renesancie sa zrodilo vďaka prosperite vyvolanej zámorskými objavmi v severnom Taliansku koncom 13. storočia. Táto epocha pretrvala až do konca 16. storočia a doznievala začiatkom 17. storočia vo východnej Európe. Renesancia súvisí so vznikom miest, meštianstva a s rozvojom obchodu.
V renesančnom období sa opäť začínalo prikláňať k antickým myšlienkam a spôsobu života – tzv. kalokagatii. Ten predstavoval súlad fyzickej a duševnej stránky jedinca.
Preto sa nesmieme čudovať, že priam exploduje obdiv pre krásu, dokonalosť a harmóniu. K dosiahnutiu tohto ideálneho cieľa slúžili v renesančnom období nové kozmetické postupy, prípravky a parfumy, ktorých bolo dostatok vďaka benátskym a florentským obchodníkom.
Aj v tomto storočí, rovnako ako v tých predchádzajúcich, bola svetlá pleť ideálom pre každú ženu. Medzi kozmetické prípravky na bielenie pokožky aplikovali pleťové masky na ráno a večer. Pripravovali sa z citrónovej šťavy a vaječného bielka, ktoré si odstraňovali čistou vodou. Na bielenie zubov používali popol.
Z Dekameronu od Giovanna Boccacia sa dozvedáme o renesančnej Florencii, okrem iného o kozmetických zvyklostiach florentských dám a slobodných panien. Spravidla mali ženy oddychový deň v sobotu, ktorý zasvätili starostlivosti o svoju krásu. Na spevnenie a lesk vlasov si pripravovali zábaly vyrobené z rozmarínového oleja, harmančeka a tymianu.
Žiadané boli blond vlasy s nádychom do zlata. K tomu používali šampón vyrobený z medu, ružovej vody a harmančeka. Vlasy si sušili na slnku a potom vyčesávali kefou. Súdiac podľa renesančných obrazov, ženy mali krásne, lesklé a dlhé vlasy upevnené v zaujímavých účesoch. Na zahustenie využívali príčesky, vrkôčiky, rôzne slonovinové hrebienky a spony, hodvábne stuhy na stiahnutie kaderí, perličky a zlatom pretkávané sieťky na vlasoch. Voľne rozpustené vlasy však nosili len slobodné panny. Atraktívne bolo vysoké čelo, ktoré si mnohé z dám holili na dosiahnutie estetického vzhľadu. Okrem vlasov si zosvetlovali obočie pomocou harmančeka, alebo si ho celé vyholili.
https://femme.sk/index.php/krasa/krasa/item/7914-renesancia-navrat-ku-krase#sigProId2ac269c162
Katarína Sforza (1463-1509)
Táto renesančná žena patrí medzi fascinujúce postavy talianskej renesancie. Bola nevlastnou dcérou vojvodu Galeazza Sforzu z Milána. Žila na jeho sofistikovanom dvore, kde sa jej dostalo aj dobrého vzdelania. Bola to inteligentná a vzdelaná mladá žena, ktorá sa venovala prírodným vedám a alchýmii. Neskôr sa stala aj schopnou ochraňovateľkou svojich majetkov a podnikov pred uzurpátormi. Preto sa jej dostalo pomenovanie „tygrica z Forli“, pre jej nebojácnu ochranu majetku. Súčastníci ju charakterizovali ako ženu s ostrým vtipom, strategickým myslením, nebojácnu osobnosť, ktorá mala záľubu okrem bylín aj v poľovačke a v tanci. Katarína sa stala grófkou z Forli, kde síce vládla pevnou rukou ale spravodlivou. Jej záľuba v alchymistických pokusoch sa pretavila do spísania dokumentu Gli Experimenty.
Mnohé z receptov sú zamerané na posilnenie zdravia a zachovania krásy. Z nich vieme vyčítať aké zdravotné ťažkosti trápili renesančných obyvateľov a na povrch vychádzajú problémy, ktoré trápili ženy - identické so súčasnými. Mnohé recepty krásy sú zamerané na odstránenie nadváhy, ovisnutej kože, pokožky so škvrnami a s nežiadúcim ochlpením, zápachom z úst a iné.
Katarína Sforza bola v tomto období kozmetickou priekopníčkou. Prisudzuje sa jej vynález na pleť – tonikum, známe aj pod názvom „Nebeská voda“. Tento prípravok získavali opakovanou destiláciou, z množstva ingrediencií, medzi ktorými nechýbala šalvia, bazalka, muškátový oriešok, rozmarín, klinček, mäta, baza, aníz, jalovec, škorica, červené a biele ruže, kadidlo.
