Transformačná lektorka Katarína Runa
Čelia hlboko zakoreneným vzorcom sebakritiky, porovnávaniu sa a presvedčeniu, že nie sú dosť dobré. Ako s tým skoncovať?
Transformačná lektorka Katarína Runa, ktorá pomáha ženám obnoviť zdravý vzťah k sebe a svojmu telu, hovorí, že nejde len o odhalenie tela, ale o odhalenie našich najhlbších neistôt. „Od detstva sme systematicky vedené k tomu, aby sme si všímali chyby – školský systém nás učí opravovať, médiá ponúkajú filtrované ideály a vlastné telo sa tak stáva terčom neustálej kontroly. Pamätáme si každý neláskavý komentár, každé odmietnutie, moment, keď sme sa necítili dosť dobré,“ hovorí. Prvým krokom k vnútornej slobode je podľa Kataríny uvedomenie si, že telo je spojenec, nie nepriateľ. Namiesto sústredenia sa na nedostatky odporúča jednoduchý ranný rituál vďačnosti: „Ďakujem svojim nohám, že ma nosia. Ďakujem rukám, že môžem objímať. Ďakujem brušku, že dalo život mojim deťom.“
Takéto každodenné ocenenie pomáha presmerovať pozornosť z výzoru na funkciu, z kritiky na rešpekt. A ak sa pred zrkadlom objaví kritický hlas? „Spýtajte sa samej seba – keby toto povedala moja najlepšia priateľka o sebe, čo by som jej odpovedala?“ Mnohé ženy robia tú chybu, že sa sústredia len na sebalásku – napríklad si doprajú masáž alebo pekné šaty – ale pritom nemajú vybudovaný pevný základ v podobe sebahodnoty. Nie je to jedno a to isté. „Je to ako stavať dom bez základov – pekný zvonku, ale nestabilný. Skutočný posun nastáva, keď žena uverí vo svoju hodnotu nezávisle od výkonu, váhy či veku,“ pokračuje najvyhľadávanejšia transformačná lektorka slovenských a českých žien. Z takého vedomia potom prirodzene pramení sebaláska – v každodenných voľbách, v spôsobe, ako sa o seba staráme, ako sa rozprávame samy so sebou a ako si stanovujeme hranice.
Keď prídu pochybnosti
Aj pri vedomej práci na sebe sa objavia chvíle, kedy sa pozrieme do zrkadla a nie sme so sebou spokojné. Podľa Kataríny je to v poriadku. „Aj mňa po rokoch práce na sebe občas zastihne vlna sebapochybností. Vtedy si poviem: Teraz prežívam neistotu – a to je OK. Vhodné je v takejto situácii prejaviť súcit k sebe. Úľavu prinesie, keď nebudeme emócie potláčať.“ Veľmi pomáha i podporné prostredie. Spolupatričnosť je jedným z najmocnejších liekov. Či už ide o ženské kruhy, kamarátky alebo online komunity, bezpečný priestor na zdieľanie skúseností dokáže liečiť hlboké zranenia spôsobené porovnávaním sa a spoločenskými očakávaniami.
Sebavedomie nevzniká na sociálnych sieťach
Instagram a médiá často ponúkajú ilúziu, že len dokonalé telo je hodné pozornosti. Katarína to však vidí inak. „Podvedome porovnávame svoje každodenné, neupravené ja s nasvietenou, upravenou verziou niekoho iného. Jedinou obranou je vedomé kurátorstvo svojho online priestoru – môžeme začať sledovať profily, ktoré oslavujú autenticitu, rozmanitosť a skutočné príbehy.“
Zaujímavým aspektom témy je aj úloha mužov. Tí často ani netušia, aký silný vplyv majú na to, ako sa ženy vnímajú. Ich empatia, jazyk a postoj k telám – nielen tým ženským – môžu žene pomôcť cítiť sa prijatá a milovaná. Aj poznámky o telách iných žien, hoci zdanlivo nevinné, môžu v žene spustiť pocit hodnotenia a porovnávania. „Vaše telo nie je projekt na zlepšovanie. Je to domov, ktorý si zaslúži lásku. V každom veku. V každej podobe,“ dodáva na záver Katarína Runa.