Sexualita v Starom Grécku

V staršej dobe bol sexuálny život Grékov tak pestrý a bujarý, že sa vyrovnal orientálnym národom.


Pre lásku a neveru sa viedli vojny a mýtus bohov aj hrdinov sa točil okolo nežného pohlavia.  Zaujímavosťou je, že postavenie žien sa aj v samotnom Grécku tej doby líšil, či išlo o autoritatívne riadenú Spartu a na druhej strane demokratické Atény. Napočudovanie, práve v Sparte si ženy zachovali svoje uznávané postavenie, práva a slobodu. Sparťanská výchova sa snažila rozdiely medzi pohlaviami redukovať, aby sa v prípade potreby mohli zastúpiť.
V Aténach boli vylúčené z verejného života a v rámci rodiny stratila grécka žena ten vplyv čo mala v Oriente. Odrážajú to aj literárne pamiatky, v ktorých sa postavenie ženy zobrazuje nanajvýš v satirických príbehoch. Počas konania olympijských hier mali vydaté ženy zakázaný vstup na slávnosť  a nebolo to z dôvodu, že atléti športovali nahí – mladým dievčatám bol vstup dovolený. Olympiáda sa tak stala vhodnou príležitosťou pre mimomanželské povyrazenie.
Postoj mužov tej doby sa prejavuje hlavne ľahostajnosťou voči manželkám na úkor súžitia s héterami a efébmi. Nesmieme zabúdať, že v Grécku počas jeho najvyššieho rozkvetu, zohrávala veľmi dôležitú úlohu aj homosexualita.
 

Chrámová prostitúcia v Grécku
Na rozdiel od Orientu nenašla veľké uplatnenie, pretože sa im priečilo spájať kult Afrodity s nevestincom. Výnimku spomedzi gréckych miest tvoril len Korint. Dobrý chýr a pôvab Afroditiných kňažiek ospieval sám Pindaros v jednej z najkrásnejších ód.


Príčiny sexuálnej odlišnosti
Sexuálny život Grékov klasickej doby sa výrazne líšil od sexuálneho života jeho súčasníkov v ostatných oblastiach. Sexualita Grékov bola úzko spätá s estetikou vzhľadu. Grékom bol neprijateľný orientálny ideál krásy a plodnosti – ovisnuté plné poprsie, plodné brucho a kypré boky. Vzorom sa stala egyptská tanečnica so širokými ramenami, nežnými ňadrami, rovným a veľmi štíhlym telom. Na Kréte, v Knosse tento symbol krásy sa ustálil až do doby Praxitelovej. Pohlavné znaky boli potlačené ešte viac ako v Egypte a pretože sa príťažlivosť neobmedzovala na jedno pohlavie, neviedla tade deliaca čiara medzi heterosexualitou a homosexualitou. Treba si všimnúť, že všetky antické sochy sú svojim spôsobom sexuálne ale v neutrálnej pohlavnosti. Inak tomu je na erotických kresbách z gréckych hlinených váz.


Postavenie ženy v Grécku
Dlhá vojna medzi Aténami a Spartou (koniec 5.storočia p.l.) prispela k zmene pohľadu na postavenie žien. Počas tohto obdobia sa ženy stali viac nezávislejšie a mnoho manželstiev sa rozpadlo. Prišli prvé návrhy na zrovnoprávnenie práva medzi mužmi a ženami. Sokrates napríklad  navrhoval  rovnaké práva pre deti zo strany matky, aké mali práva deti otcov,  jeho žiak Platón,  chcel vzťah medzi mužom a ženou založiť na naprostej rovnoprávnosti. Opačný názor zdielal Aristoteles, ktorý zastával podriadenosť ženy.

Ženy v Grécku nemohli zastávať verejné funkcie ani nemali volebné právo. Manželstvo sa naoko uvoľnilo, napriek tomu v ňom vládol muž, ktorý mal právo vyhnať svoju legitímnu manželku a ako rodič, smel predať svoju  slobodnú, zvedenú dcéru do otroctva. Celé emancipačné hnutie k zrovnoprávneniu žien sa zastavilo na pol ceste a najviac z neho profitovali hétery. Jedným slovom sex zvíťazil nad rodinou...

 
Hétera
O gréckych héterach sa tradovalo, že očarili nielen krásou ale aj duchom. Najslávnejší grécki muži mali sami tieto kurtizány a Perikles nato aj neskôr politicky doplatil. Najznámejšie hétery boli nadpriemerne inteligentné a boli vzdelané. Napríklad v dobe Epikura (4. a 3.storočí p.n.l.) hétery, ktoré mali vyššie kariérne ambície navštevovali kurzy filozofie. Táto vrstva vzdelaných a galantných kurtizán však tvorila menšinu medzi héterami. Patrila medzi ne Leontína, milenka Epikura, ktorá spísala filozofické pojednanie, o ktorom sa hovorilo, že je viac atické ako diela jej učiteľa. Praxitelova milenka Fryné sa stala modelom pre jeho Afroditu a hétera Thargélia, pochádzajúca z Miléta, vykonávala vraj v Aténach špionáž a propagandu pre perzského kráľa a zomrela ako theslaská kráľovná.

 
Tie nevznešené hétery zdielali rovnaký život kurtizán, ako ostatné ich súčasníčky. Väčšina z nich žila v nevestincoch, ktorých bolo v Aténach neúrekom.  Maskované boli ako reštaurácie a hotely, v zábavných podnikoch navyše vystupovali ako tanečnice, akrobatky a flautistky. Prostitúcia pre nižšie vrstvy sa odohrávala vo verejných domoch a bola prísne strážená.

Hétery boli každoročne zdaňované a sčítané, aby správa vedela s akými príjmami má rátať. Tieto dane neskôr prebral aj Rím a počas renesancie boli najdôležitejším zdrojom príjmov kúrie.


Amazonky
Mnohé grécke mestá spojovali svoje založenie s Amazonkami. V Efeze im pripisovali aj najstarší Artemidin chrám a považovali ich za kultúrny národ. Bolo u nich všetko inak ako v triviálnej spoločnosti. Amazonky mali svoju kráľovnú a spravovali svoj štát. Museli si splniť vojenskú povinnosť, priviezť na svet dieťa a účastniť sa na verejných záležitostiach. Z týchto dôvodov starostlivosť o dorast a domáce práce vykonávali muži. Ich názov je odvodený od slova amazoi, ktoré znamená bez poprsia. Dobrovoľne sa nechali poškodiť v detských rokoch, aby sa vyrovnali mužom v používaní zbraní.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.