Všetci v sebe máme vnútorných démonov, tie vtieravé hlasy, ktoré nám našepkávajú, čo robíme zle, kde zase zlyháme alebo do čoho sa radšej nepúšťať. Vnútorné kritiky, ktorí hodnotia, ako vyzeráme, ako sme sa správali na večierku alebo ako zlyhávame pri výchove detí. Impulzy, ktoré nás nútia pozrieť partnerom do telefónu, keď nás zožiera podozrenie, hoci neopodstatnené, vybuchnúť nad najmenšou blbosťou, ktorá nás vytočí do nepríčetnosti, vyspať sa s niekým iným namiesto toho, aby sme riešili problém, ktorý máme doma. Používame výhovorky, že to sme neboli my, ale niečo v nás. Tá temná strana, ktorá nás ovládla a donútila správať sa iracionálne. My takí predsa nie sme. A nabudúce už sa to určite nestane.
Lenže démoni, ktorých tak ľahkovážne ignorujeme ako momentálny skrat, sú našou súčasťou. Vyplávajú na povrch a vystrkujú rohy vo chvíľach, kedy sa nám to najmenej hodí a kedy by sme sa potrebovali správať rozumne. Problém je v tom, že zo strachu o nás samotných, o naše vlastné city, démoni vždy niečo „porobia“. Pravdepodobne ste s nimi už niekoľkokrát viedli bitku.
Tvárili ste sa, že vám nevadí, keď ide partner s kamarátmi na pivo a vracia sa až nad ránom, a myšlienky, že bol v skutočnosti až doteraz s nejakou inou, sú iracionálne. Bránili ste sa pocitom hnevu, keď vás šéf v práci skritizoval, a nenávideli sa za svoje hlúpe správanie. Sľúbili ste si, že nabudúce už si naozaj dáte len tri pivá namiesto ôsmich. Aby ste neskôr partnerovi predviedli excelentnú žiarlivú scénu, podali pri výbuchu hnevu okamžitú výpoveď alebo osem pív preložili tromi panákmi.
Funguje to spoľahlivo. Čím viac utiahnete viečko zaváračky, v ktorej ste démona nepriedušne uzavreli, s tým väčšou silou vám vybuchne do tváre. A kruh sa pomaly uzatvára.
Vzťahy a rodina
Týmto spôsobom sa naši démoni premieňajú na určitý druh sebanenávisti. Toľko sme sa snažili im čeliť, a rovnako sme zlyhali. Sme úplne bezmocní, nemáme pod kontrolou nič, svoje myšlienky, emócie ani správanie, a nemôžeme vyhrať. Asi s nami musí byť niečo zle... Nie, nie je, démonov máme všetci. Len ich niekto dokáže kontrolovať trochu lepšie ako napríklad my.
Existuje stará budhistická meditačná prax. Podľa nej si svojho démona máte vizualizovať a potom ho nakŕmiť rovnakým spôsobom, ako by ste servírovali večeru pre svojich priateľov. Údajne má taká démonická hostina liečivý účinok, pretože touto meditačnou technikou postupne prijmete svoju najhoršiu časť, rozviniete súcit so sebou samými a prestanete s tým bojovať.
Ostatne bez našich najhorších vlastností by nemohli fungovať ani tie najlepšie. Každé svetlo má nejaký tieň. Problém je v tom, že aj keď si to uvedomujeme, aj tak máme prirodzenú potrebu sa od svojich zlých vlastností dištancovať. Ja TAKÝ predsa nie som. Opačný extrém je potom prijatie svojich démonov s absolútnou samozrejmosťou a úplná neochota s nimi čokoľvek robiť. Ja som jednoducho TAKÝ, ber, alebo nechaj byť. Nasleduje nekonečný údiv nad tým, že roky opakujete vo vzťahoch tie isté vzorce alebo že vás zase z ďalšej práce vyhodili z toho istého dôvodu.
Démonov sa musíme snažiť poraziť, ale je chyba predstavovať si ich ako finálny bossa vo videohre. Ani keď svojej postave prihodíte ešte pár bodov na silu a mrštnosť, nikdy ich nerozsekáte na kúsky. Vaši démoni vo vás budú vždy. Vytvorili ste si ich v detstve, v dospievaní, objavili sa v reakciách na situácie, kedy sa vyvíjala vaša osobnosť. Sú vaši a sú v pohode, ste to totiž vy. Pritom najlepší spôsob, ako s nimi môžete bojovať, je u terapeuta. Ku kvalitnému životu totiž potrebujete aj negatívne emócie. Ide len o to nenechať sa nimi úplne pohltiť.
Pokiaľ vám vadí, ako v rôznych situáciách reagujete, vyskúšajte metódu bludného kruhu, známu z kognitívno-behaviorálnej terapie. Princíp spočíva v tom, že myšlienka spúšťa neurochemický proces vyvolávajúci emóciu, na ktorú reaguje telo, a my sa následne nejako zachováme. Ide o naučené správanie na základe podnetu. Niekto ma kritizuje - začnem byť naštvaný - zrýchli sa mi tep - začnem revať. Náš mozog usúdi, že taká reakcia je správna, zapamätá si ju a nabudúce podobnú situáciu vyhodnotí rovnako. Čo sa stane? Áno, opäť to skončí vašim revom.
To, že je kruh bludný, však neznamená, že ho nemôžete prerušiť. Nikto nehovorí, že to bude ľahké, ale rozhodne to nie je nemožné a stojí to za prácu. Pokiaľ na sebe chcete pracovať, pozorujte, aké myšlienky vám v nepríjemných situáciách prebiehajú hlavou, akú emóciu spúšťajú a ako sa následne správate.
Chcete to zmeniť? Skúste akúkoľvek malú zmenu v správaní. Pre raz. Namiesto kriku odpovedzte v pokoji. Zhlboka sa nadýchnite a snažte sa zadržať slzy. Malá zmena môže nakoniec vyvolať zmenu veľkú. Porušiť kruh a vytvoriť novú reakciu, ktorú mozog vyhodnotí ako správnu. Váš vnútorný démon tam bude stále, len si nedovolíte nechať ho nad vami prevziať absolútnu kontrolu. Tentokrát a nabudúce zas.
Zdroj foto: Freepik
