Syndrómom vyhorenia trpí čoraz viac žien ako mužov

Syndróm vyhorenia sa zo začiatku prejavuje ako bežná vyčerpanosť. Bez jeho včasného zachytenia a riešenia môže mať však dlhodobé negatívne následky na duševnom či fyzickom zdraví. Prieskumy ukazujú, že tzv. burn-out postihuje čoraz viac žien ako mužov.

syndrom_vyhorenia_22

Dôvodom sú zvyšujúce sa nároky v rôznych oblastiach ich života.

Podľa britského inštitútu Mental Health Foundation až jeden zo siedmych ľudí bojuje v pracovnom prostredí s problémami spojenými s duševným zdravím. Sú to však ženy, ktoré majú pri plnom pracovnom úväzku až dvakrát vyššiu pravdepodobnosť čeliť duševným ťažkostiam v porovnaní s mužmi.  

„Ide o súhru viacerých faktorov. Na ženy sú kladené čoraz vyššie nároky a to nielen v pracovnom prostredí. S vývojom spoločnosti získavajú ženy viac možností uplatniť sa vo svojej kariére a zastávať dôležitejšie či významnejšie pozície, ako tomu bolo v minulosti. Avšak zabúdame na to, že zo „štandardných“ povinností, medzi ktoré patrí napríklad starostlivosť o rodinu či domácnosť, neubúda,“ uvádza do problematiky psychologička Gabriela Veselovská z platformy Ksebe.

Prieskumy poukazujú na nelichotivé čísla týkajúce syndrómu vyhorenia u ženskej časti populácie. Podľa správy americkej spoločnosti McKinsey, 2021 Women in the Workplace report, ho pociťujú čoraz častejšie ženy ako muži. „V minulom roku 2021 až jedna z troch žien zvažovala odchod alebo poľavenie vo svojej práci či kariére. Dôvodom bola vyčerpanosť. Na porovnanie, počas prvých mesiacov pandémie v 2020 sa s touto myšlienkou zaoberala iba každá štvrtá žena. Ženy na seniorských pozíciách majú pocit, že musia viac pracovať ako muži. To má za následok aj ich skoršie vyhorenie,“ interpretuje zistenia odborníčka G. Veselovská a dodáva, že na základe štúdií pozorujeme aj u žien na Slovensku vyššiu citlivosť na záťaž a nižšiu spokojnosť s finančným ohodnotením.  

Portál Harvard Business Review uvádza ako jednu z možných príčin čoraz častejšieho vyhorenia u žien aj fakt, že ženy sú až o 25 % zdržanlivejšie pri zdieľaní citlivých tém alebo pracovných ťažkostí so svojim pracovným kolektívom ako muži. „V takom prípade majú tendenciu si veci internalizovať, teda osvojiť, čo môže pri dlhodobom neriešení situácie viesť až k depresii, problémom s príjmom potraviny či iným závažnejším diagnózam,“ vykresľuje nežiadúce účinky psychologička Veselovská.

Preteky s časom

Čím skôr, tým lepšie platí aj v prípade včasného rozoznania prvých príznakov syndrómu vyhorenia.  Psychologička Jana Molentová radí čomu venovať zvýšenú pozornosť: „Zo začiatku nastupujú na prvý pohľad bežné príznaky ako únava, pokles výkonu, začne nám vynechávať pamäť a máme problém sústrediť sa. U niektorých sa môže objaviť už aj depresia či úzkosť, poruchy spánku a rôzne telesné ťažkosti spojené s trávením, dýchaním, srdcovocievnym systémom a sexuálnym výkonom.“ Na pozore sa treba mať aj v prípade, že je človek náladový, nedokáže sa uvoľniť, je apatický voči svojmu prostrediu či nespokojný sám so sebou, čo sa odráža aj na nižšej sebadôvere a slabšom výkone. „Ak príznaky dlhodobo ignorujeme môžu prerásť až do emocionálneho a fyzického vyčerpania, ktoré môže viesť k celkovému kolapsu organizmu,“ varuje odborníčka J. Molentová a dodáva, že vtedy sa boj s vyhorením mení na beh na dlhé trate a potrebné je získať nadhľad nad situáciou. S tým vie efektívne pomôcť odborník v podobe psychológa, psychoterapeuta, supervízora alebo kouča.

 „Na našej platforme združujeme profesionálnych odborníkov z oblasti psychológie. Na základe transparentných informácií si môže každý vybrať toho správneho odborníka a rezervovať si u neho sedenie bez čakania a na jeden klik. Aj týmto spôsobom sa snažíme pomôcť ľuďom nájsť cestu nielen k riešeniu svojho problému, ale aj k sebe samým,“ hovorí Petra Žilinčanová, zakladateľka platformy Ksebe, ktorá pri príležitosti Medzinárodného dňa žien spustila iniciatívu Očami ženy. Má poukázať na aktuálnu situáciu duševného zdravia ženskej časti populácie v práci. Iniciatívu prostredníctvom videa podporili aj známe tváre ako napr. Zuzana Smatanová, Ema Müller a Natália Schuster Kisková.

Kľúčom je rovnováha

Kľúčom k dobrému duševnému (a tým pádom aj fyzickému) zdraviu prevencia. Dôležitá je rovnováha v troch základných oblastiach života. Prvá sa týka starostlivosti o seba samých a zahŕňa napríklad dostatok relaxu, oddychu či celkové dobitie bateriek. Druhá je prepojená so sociálnymi vzťahmi akými sú rodina, priatelia a známy. A v tretej oblasti dochádza k sebarealizácii prostredníctvom práce. „Ak sú všetky tri oblasti v rovnováhe a v jednej z nich nastane nejaký problém stále mám dve „barličky“, o ktoré sa môžeme oprieť. V prípade, že práci venujeme 80 % času a práve v nej sa niečo pokazí, tak ťažšie bojujeme s pocitom, že sa nám rúca celý život. Rovnováha je tou najzákladnejšou prevenciou proti vyhoreniu,“ uvádza veci do kontextu psychologička Molentová a dopĺňa, že k vyhoreniu sa často prepracujú ľudia, ktorí svoju prácu milujú a napĺňa ich pocitom uspokojenia. Často sa stáva, že najmä ženy sú vedené k tomu, aby boli „dobré, poslušné, šikovné“. Toto uznanie hľadajú aj v práci a sú ochotné si ho vypracovať. 

O nás:

Iniciatíva Ksebe vznikla v roku 2021 s cieľom priblížiť starostlivosť o duševné zdravie a osobný rozvoj ľuďom na Slovensku. Jej hlavným poslaním je systematicky odbúravať prekážky, ktoré bránia ľuďom a psychológom nachádzať si cestu k sebe (navzájom). Platforma spája špičkových odborníkov z oblasti psychológie a ponúka verejnosti možnosť si na základe transparentných informácií rezervovať u nich sedenie na jeden klik a bez čakania.   

Web: www.ksebe.sk                              

Sociálne média: Facebook, Instagram             

Zdroj foto: Freepik                 

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.