Sofonisba sa narodila v Cremone (1532) do urodzenej rodiny šľachtica Amilcarea Anguissola a Bianci Ponzoni. Pochádzala zo siedmych súrodencov a rodičia šiestim dcéram a jednému synovi umožnili kvalitné vzdelanie v matematike, latinčine, filozofii, v hudbe a umení. Štyri jej sestry Elena, Lucia, Europa e Anna Maria sa venovali maliarstvu, sestra Minerva, sa venovala výuke latinčiny a popri tom písaniu. Asdrubale bol ich jediný brat, ktorý inklinoval k hudbe a stal sa muzikantom.
Sofonisba patrí medzi najstaršie známe maliarky histórie, ktorá sa venovala renesančnému portrétovaniu. Potvrdzuje to aj známe dielo z pera renesančného maliara a spisovateľa Giorgia Vasariho, ktorý ju navštívil a neskôr spomenul vo svojej známej knihe Životy najvýznamnejších architektov, maliarov a sochárov Talianska. Portrétnej tvorbe sa venovala v rokoch 1547 až 1553 a jej obrazy dokázali zachytiť rôzne ľudské emócie – radosť, bolesť, zlomyseľnosť, potlačovaný smiech..., ktoré neboli pre tú dobu typické. Klasickým príkladom je výraz tváre malého dieťaťa na kresbe Chlapček pohryzený krabom. S podobnou grimasou sa stretneme aj na obraze od Caravaggia – Chlapec pohryzený jaštericou.
https://femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/8560-renesancna-maliarka-ktoru-uznaval-aj-michelangelo-buonarroti#sigProId3b4c930c99
Ďalším medzníkom v jej profesionálnom živote bola korešpondencia a osobné stretnutie s Michelangelom Buonarrotim v roku 1554, ktorý ju povzbudil v ďalšej tvorbe. Rok na to sa dostáva do povedomia najznámejších šľachtických rodov Este, Medici a neskôr až na španielsky kráľovský dvor Filipa II..
Od roku 1559 žila na španielskom kráľovskom dvore ako dvorná dáma dvoch kráľovien Alžbety z Valois a Anny Habsburskej. Pôsobila tam ako dvorná maliarka, učiteľka maľby a hudby. Po smrti Alžbety zostala na dvore pri novej kráľovnej Anne Rakúskej. Približne ako 39 ročná sa v roku 1571 vydáva za dona Fabrizia de Moncada a prežije s ním osem rokov. V roku 1573 sa vracajú naspäť do Talianska na Sicíliu, kde žijú v paláci Moncada v Paterno. Tam sa venuje hlavne zákazkám pre katolícku cirkev a tieto diela vždy podpisuje pod pseudonymom „Virgo“ – „Panna“. Jej manžel umiera pri návrate zo Španielska na lodi v roku 1578. Sofonisba opúšťa Sicíliu a na ceste do Ligúrie, v meste Livorno, spoznáva svojho budúceho manžela urodzeného Orazia Lomellina z Janova , za ktorého sa vydáva o rok neskôr a prežijú spolu krásny dlhý život.
V roku 1615 sa manželia vracajú do Palerma, kde mala maliarka osobné väzby a veľa záujmov. Po návrate pokračovala v maliarskej tvorbe, i keď sa jej zhoršoval zrak. Na sklonku svojho života sa stretla na dvore miestokráľa Sicíle Emanulea Filiberta Savojského s významným zakladateľom aristokratického portrétu a tiež školy anglických portrétistov v 17. storočí Anthonisom van Dyck, ktorý deväťdesiat ročnú vitálnu maliarku pri tejto príležitosti zachytil na portréte. Sofonisba Anguissola zomiera v roku 1625 v Palerme, kde ju pochovali v kostole San Giorgio dei Genovesi a jej náhrobok sa nachádza v pravej lodi kostola.
