Alžbeta Báthory

 

Alžbeta Báthory patrila do významného  a vplyvného šľachtického rodu Báthory, ktorý bol považovaný ako jeden z najkrutejších.


Podľa niektorých historických prameňov sa Alžbeta Báthory  narodila  7. augusta 1560. Príslušníci rodu boli veľmi majetní,  vlastnili majetky aj v Sedmohradsku, jej otec patril medzi významných kráľovských funkcionárov a brat Štefan Báthory sa stal poľským kráľom v rokoch 1575 až 1586. Erb rodiny je svedectvom o odvahe ich členov. Alžbetin predok Vid podľa rodovej legendy zabil draka, preto mali Báthoryovci v erbe tri dračie zuby. Hrdosť a úctu k ich rodu Alžbeta prejavila aj tým, že si nechala svoje meno.
Tento známy šľachtický rod bol známy aj svojou výstrednosťou, pýchou, sklonom k násilnostiam a sexuálnym výstrelkom. Je známe, že Alžbetina teta Klára inklinovala a pestovala sadistické a lesbické hry. 


Zásnuby a svadba

Alžbeta bola krásnou ženou a navyše bohatou šľachtičnou.  Ako pätnásťročnú ju zasnúbili s majetným uhorským šľachticom Františkom Nádašdym. František bol radcom habsburského cisára Maximiliána II. Habsburského, zastával funkciu župana v troch v stoliciach Šopron, Vaš a Fogaraš, ako aj magistra kráľovských koniarní. Po zásnubach si Alžbetu do opatery zobrala Františkova  matka, ktorá ju aj vzdelávala. Alžbeta bola učenou mladou ženou, vedela čítať, písať a hovorila plynule troma jazykmi – maďarsky, nemecky a latinsky.

 

K svadbe došlo 8. mája  1575 na hrade vo Vranove nad Topľou za účasti až päťtisíc hostí. Po zosobášení, panovník povýšil Františka Nádašdyho na kapitána uhorských vojsk. František bol úspešný vojvodca, ktorý sa vyznamenal v rôznych bitkách, ale hlavne v boji proti Turkom. V osmanskom vojsku sa preslávil svojou krutosťou, preto mu prischla prezývka Čierny uhorský rytier – Čierny Bej

Keď sa po bitkách vracal domov do Šárvaru za Alžbetou, tá väčšinou otehotnela. Tak sa im podarilo na svet priviesť päť detí, niektoré pramene uvádzajú až šesť detí, ale dospelosti sa dožili len tri z nich. František umiera po krátkej chorobe v roku 1604 ako štyridsaťdeväť ročný  v Šárvare.


Čachtice

 

Alžbeta Báthory sa sťahuje do Čachtíc na miestny zámok, ktorý kúpil František dva roky pred smrťou. Z pôvodného zámku sa zachovala len časť bašty a jeden dlhý múr. Pôvodne  mal zámok tvar písmena U, bol jednoposchodový a v podzemných priestoroch sa nachádzalo väzenie. Zámok mal štyridsaťštyri miestností, hospodárske budovy a päť pivníc. V záhrade sa nachádzal obľúbený renesančný labyrint, ovocný sad a vinohrad.

K jej osobe sa viažu rôzne legendy o týraní a vraždení dievčat, ktoré údajne nepretržite vykonávala v rokoch 1585 a 1610. V roku 1609 ju evanjelický kazateľ Ponický z Čachtic verejne obvinil z vraždenia dievčat a 29. decembra 1610 ju palatín Juraj Thurzo údajne pristihol priamo pri čine, ktorý na zámok vtrhol so svojim vojskom. Súd s Alžbetou a jej pomocníkmi (Ján Ujvári, alias Ficko, Dorota Sentešová, Ilona/Helena Jóová a Katarína Benická) sa začal 2. januára  1611 v Bytči. Obvinili ich z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien. Zaujímavé je, že celý proces trval len päť dní bez účasti hlavnej obvinenej. Celý súd sa odohral napriek protestom slovenských a maďarských šľachticov, ako aj samotného vyslanca od kráľa. Najvyšší kráľovsky sudca  pripisoval obžalovaným  tridsaťsedem až osemdesiat ženských obetí mučením. 

Existenciu železnej panny ako mučiaceho nástroja, ktorý používala majiteľka Čachtického hradu Alžbeta Báthory, dokazujú dobové výpovede svedkov a spomína ju aj Jozef Nižňanský vo svojej knihe venovanej „krvavej grófke“. Železnú pannu opisuje ako figurínu, ktorá mala na sebe drahý náhrdelník. Keď sa osoba náhrdelníku dotkla, vystrelili z hrude figuríny nože a v smrteľnom objatí prebodli svoju obeť. Podľa svedkov Alžbeta Báthory takýmto spôsobom mučila mladé dievčatá a ich krv používala na omladenie a zachovanie večnej krásy

Rozsudky nad obvinenými boli vynesené 7. januára 1611 v Bytči. V ten istý deň aj prikročili k vykonaniu trestov nad Helenou Jóovou a Dorotou Semtéšovou, ktoré boli zaživa upálené. Ján Ujvári bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. Katarínu Benickú súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. Liečiteľka Majerníčka z Myjavy, ktorá pomáhala Bátoriovej pri rôznych chorobách, bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená 24. januára 1611. 

Grófka Alžbeta Báthory, vďaka jej spoločenskému postaveniu, ako aj dlhoročnému priateľstvu medzi palatínom Thurzom a Štefanom Nádašdym,  nebola odsúdená k trestu smrti. Odsúdili ju na samotu na čachtickom hrade, kde ju zamurovali do jednej miestnosti. Tam o tri roky neskôr od vynesenia rozsudku 28.augusta zomiera. Dnes sa grófkine  ostatky nachádzajú  v čachtickom kostole.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.