Rozhovor s Ľudmilou Neroubashchenko

Po smrti Viktora Smirnova v apríli 2013, vedie balet v pozícii umeleckej riaditeľky jeho verná manželka pani Ľudmila Neroubashchenko.



Moscow City Ballet
založil v roku 1988 slávny  ruský choreograf Viktor Smirnov - Golovanov. Vo svojej tvorbe nadväzuje na svetoznámu  klasickú  ruskú baletnú školu, ale obohacuje ju veľkým dôrazom na silný emocionálny zážitok z tanca .

1, Prečo je podľa vás ruský klasický balet stále na špičke svetového baletu?
Ľudmila Neroubashchenko: Povedala by som, že všetko stojí na tradícii.  Je to významná tradícia založená na ruskej škole a predchádzajúcich generácií, vďaka ktorým získavame tieto výsledky. Nemyslím si, že čím viac škôl, tým lepšie. Môže to byť aj na škodu.

2, Boľšoj teatr je vážená štátna inštitúcia, do ktorej sa pravdepodobne dostanú len tí najlepší. Nepanuje medzi ním a Moscow City Ballet, ktorý založil Viktor Smirnov-Golovanov, ktorý kedysi pracoval v Boľšom teatre veľká rivalita?
Ľudmila Neroubashchenko: Prepáčte, ale súperiť s Moskovským divadlom čo sa týka možností sa nedá. Áno, je to divadlo podporované a financované štátom, najvýznamnejšie divadlo našej zeme, do ktorého sa dostávajú tí najlepší. My sme prvá súkromná spoločnosť, ktorá bola v Rusku založená po rozpade ZSSR. Boli sme prvý a môžeme súperiť len vďaka svojráznosti a originalite predstavení, čo bola osobná práca Viktora Viktoroviča. V tom súperiť môžeme. Čo sa týka možností a kapacít v žiadnom prípade.

3, Aké bude predstavenie Labutie jazero? Chystáte prekvapenie?
Ľudmila Neroubashchenko: Bude to klasická inscenácia. Hlavné „perly“ aj scény Viktora Viktoroviča zostávajú zachované, v Anglicku nám hovoria, že sme najlepší. Nevychvaľujem, konštatujem, čo sa o nás hovorí. Čím môžeme prekvapiť – naši umelci nie sú ako väčšina skupín, ktoré si predstavenie naštudujú a potom robia správne piruety atď. My robíme divadlo, svojich umelcov vychovávame k tomu, aby diváci zabudli na svet okolo seba, aby mysleli na večné hodnoty – láska, vernosť, zrada, čo nie je len o zdvíhaní nôh a piruetách.

4, Je záujem o klasický balet v Rusku stále veľký?
Ľudmila Neroubashchenko: Čo sa týka záujmu o balet v Rusku: vstupenky do Veľkého divadla nezoženiete, šiesteho mal Viktor Viktorovič narodeniny a uvádzalo sa predstavenie Rómeo a Júlia, zohnať vstupenky bolo nemožné... Nemôžem hovoriť o mládeži všeobecne, sú ľudia, ktorí radi chodia na rock, balet u nás je niečo ako futbal v Brazílii, opera v Taliansku. Približne to isté. Tradícia. Keby úroveň baletu v Rusku nebola dobrá, nikto by naň nechodil.

5, Je ťažké dostať sa do vášho súboru? Ako často robíte konkurzy a koľko tanečníkov sa pokúša zakaždým k vám dostať?
Ľudmila Neroubashchenko: Konkurzy usporiadávame každý rok. Súčasná generácia to berie inak. Za našej éry bol človek šťastný, keď ho vybrali. Teraz je to inak, idú tam, kde im dajú viac zarobiť.
Hovorím, že skutoční umelci zostávajú. Iní ľudia odchádzajú, zakladajú si rodiny  a majú deti. Máme nabitý program, posúďte sami. Začneme 3.novembra v Anglicku, potom ideme do Emirátov, vraciame sa do Anglicka, potom do Čiech, na Slovensko, do Poľska a Litvy, 3.januára až do 17.marca sme opäť v Anglicku. Je to zložité. Tak si predstavte keď sú deti. Preto je náš kolektív veľmi mladý. Sú to zatiaľ bezdetní mladí ľudia, páry, kedy obidvaja pracujú u nás a môžu spoločne cestovať.

6, Čo musí mať baletka, ak chce osobne u vás uspieť?
Ľudmila Neroubashchenko: Silu ducha. Silu charakteru. To je ono. Kto má slabšiu povahu, snažíme sa mu pomôcť a dodať sebavedomie. Spomeniem úmrtie Viktora Viktoroviča. Na pohreb prišli aj ľudia, ktorí u nás pracovali aj pred desiatími a pätnástimi rokmi. Hovorili, že to pre nich boli najlepšie roky v živote, keď pracovali s Viktorom Viktorovičom a sú mu zaviazaní. To im bolo najväčšou útechou.

7, Vystupovali ste v rôznych krajinách sveta. Kde ste mali najväčší úspech? Doniesli ste si odniekiaľ nejaký zaujímavý, nevšedný zážitok?
Ľudmila Neroubashchenko: Nemôžem to tak presne povedať. Keď prichádzam niekam na turné, vždy nás opakovane pozývajú. Obvykle si nás obľúbia a my tam potom chodíme opakovane. Od roku 1991 jazdíme do Anglicka každý rok, napríklad do Tchai-wanu ob rok, do Luxemburgu na festival každý druhý rok, do Belgicka každý rok,  do Litvy a Poľska každý rok. Sme obľúbení v Anglicku, Angličania sú milovníci tradícií a majú radi skutočné umenie – ruský balet. Umelcov, ktorí tancujú v štýle moderny, prijímajú zdržanlivejšie.

8, Prekvapilo vás v nejakej krajine niečo?
Ľudmila Neroubashchenko: Reakcie bývajú rôzne, každá zem má svoju kultúru a pre mňa je to vždy zaujímavé. Vždy veľmi ďakujem Bohu za to, že mi umožnil toto všetko vidieť a poznať. Keď som bola mladá, ani som si nedokázala predstaviť, že precestujeme celý svet. A ruské obecenstvo je také skvelé. Keď je predstavenie dobré, v každom štáte vás príjmu dobre. Pokiaľ si to zaslúžite.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.