Splnený sen

Skúste hádať, aká galéria by sa mohla nachádzaj na ulici Ľudmily Podjavorinskej? Predsa galéria Čin Čin, v ktorej vás privíta galeristka Dorota Vlachová.


femme: Ako skrsne v laikovi sebe vražedná myšlienka založiť súkromnú galériu?

Dorota Vlachová: Nebolo to zo dňa na deň, myšlienka dozrievala istý čas. Keď som bola pred rokmi na manažérskom školení v Holandsku, kúpila som si múzejnú permanentku a každý druhý deň som navštívila nejakú galériu alebo múzeum. Svoje nadšenie pre výtvarné umenie som mala potrebu zdieľať, a tak som postupne zlákala aj ostatných účastníkov kurzu. Najviac ma fascinovalo Múzeum Vincenta van Gogha a Stedelijk museum v Amsterdame. Neskôr som pracovala na holandskom veľvyslanectve, kde som mala na starosti aj kultúrne projekty, súčasťou ktorých bolo predstavovanie holandských umelcov na Slovensku. Obdivovala som projekt Danubiana a jeho spoluautora Vincenta Polakoviča, s ktorým som mala možnosť spolupracovať. A vtedy som zatúžila robiť niečo podobné.

femme: Ako došlo k zhmotneniu sna?

Dorota Vlachová: K zásadnej zmene niekedy dochádza práve vtedy, keď vlastne neviete, ako ďalej. Po 12 rokoch práce na veľvyslanectve a osobnej traume som opustila zamestnanie a začala hľadať cestu vedúcu k splneniu tohto môjho sna. Pri hľadaní vhodného priestoru som sa zamerala na stred mesta, kde som cítila určitý potenciál. Nešlo to tak jednoducho, ako som si predstavovala a keď som už prestala dúfať, že nájdem vhodný priestor, objavil sa mi priamo pred nosom v práve dokončovanej stavbe neďaleko môjho bydliska. S manželom sme prehodnotili všetky klady a zápory a napokon sme sa rozhodli galériu založiť. Došlo k tomu o štyri mesiace neskôr. Mala som šťastie, že mi mal kto poradiť s podnikateľským plánom a tak mám dnes pocit, že som energiu a peniaze investovala správne.

femme: Zameriavate sa na súčasné slovenské umenie. Prečo práve takáto voľba?

Dorota Vlachová: Toto rozhodnutie ovplyvnil mimoumelecký dôvod a to ten, že je pre mňa dôležité mať s vystavujúcim autorom osobný kontakt. Aj keď, sú autori, ktorých diela by som rada vystavovala, ale už nie sú medzi nami. Okrem tradičných techník, maľby a grafiky, som skúsila aj prezentáciu dizajnérskych šperkov, ktorá prebieha práve v tomto čase a potrvá ešte do 6. októbra. Som potešená jej ohlasom a pravdepodobne aj v budúcnosti jeden mesiac v roku venujem šperkárom. Galéria sa zapojila aj do festivalu vizuálneho umenia v Bratislave Blaf a touto cestou si dovoľujem pozvať prípadných záujemcov 5.10., teda v stredu, o 17 hodine do našej galérie na podujatie „Bez šperku neodídeš“. Návštevníci sa budú môcť osobne stretnúť s autormi, oboznámiť sa s ich tvorbou a dozvedieť sa viac o šperkoch, ktoré majú prívlastok - unikát.

femme: Ste naklonená myšlienke kurátorských výstav ?

Dorota Vlachová: Všetkými desiatimi! Osobité projekty, pokiaľ budú tematicky a priestorovo vyhovovať galérii, môžu príjemne oživiť zavedený program. Rozmýšľam tiež, že budem pružnejšie reagovať na sezónne zmeny a zavediem galerijné prázdniny, keďže v určitom období sa naše mesto doslova vyľudní a v tom čase by som pripravila napríklad projekt pre deti, alebo taký adventný trh umenia by mohol byť zaujímavý...

femme: Traduje sa, že každá galéria má svoju prednú i zadnú miestnosť. Je tomu tak i u vás?

D.V.: Nielen že nemá, ale ani ju nemá kde mať. Funguje zatiaľ rok, pripravujeme výstavy a snažíme sa vychovať si klientelu. Tým, že sa zameriavame na našich súčasných autorov, ukazujeme ľuďom čo pekné a hodnotné sa u nás tvorí. Na druhej strane tak robíme reklamu našim umelcom a dizajnérom a ja mám radosť z každého podareného podujatia. Na nejaké delenie na komerciu a „vysoké umenie“ som nikdy nepomyslela.

 

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.