Tento rok to bude už po desiaty raz, čo Národná agentúra pre malé a stredné podnikanie so združením Top Centrum Podnikateliek bude vyberať Podnikateľku Slovenska. Ženy podnikateľky sú vyberané z troch kategórií – vynikajúca podnikateľka, začínajúca podnikateľka a úspešná živnostníčka. Špeciálnou cenou je tiež ocenená úspešná žena, ktorá nezapadá do žiadnej z kategórií. Podmienkou súťaže je, aby vlastnili aspoň polovicu firmy a podnikali minimálne jeden rok. Najúspešnejšou živnostníčkou roku 2008 sa stala Iveta Smileková z Detvianskeho ľudového umenia v Detve, v ktorom sa venujú výrobe a predaju výšiviek a krojov.
Red.: Znie to takmer neuveriteľne, ale ocenená bola podnikateľka venujúca sa činnosti, ktorú mnohí považujú za vymierajúcu a zbytočnú. Ako ste sa dostali k výšivkám a čo vám dáva silu uspieť v konkurencii bezcenného textilu ?
I.S.: To, že som bola ocenená vo veľmi silnej konkurencii si nesmierne vážim a mám z toho úprimnú radosť. Možno je moja činnosť ojedinelá, ale nemyslím si, že je zbytočná. V dnešnej dobe si ľudia začali uvedomovať, kam patria, kde sú ich korene a znovu objavujú krásu a hodnotu tradičného remesla. Potvrdzuje to aj záujem o našu detviansku výšivku krivou ihlou, ktorá sa v našom obchode predáva už viac ako 40 rokov. Založila ho moja stará mama Veronika Golianová, ktorá bola vychýrená vyšívačka a veľmi jej záležalo na udržaní tradície vyšívania. Neskôr jej pomáhala moja mama Vilma Hojčová a už viac ako 15 rokov som v predajni aj ja. Dá sa povedať, že je to naša rodinná tradícia.
Red.: Kto sú vaši zákazníci?
I.S.: Našimi zákazníkmi sú v prevažnej miere folklórne súbory, ktorým vyšívame a šijeme kroje, ale tiež jednotlivci z domova i zo zahraničia. Potvrdzuje to množstvo zápisov v našej kronike, kde sú podpísaní návštevníci z celého sveta.
Red.: Zúčastňujete sa výstavných podujatí ?
I.S.: Ocenenie sme získali na výstave ručných prác v Ružomberku, vystavovali sme v múzeu v Rajci a tiež v Seredi, kde bola nainštalovaná prekrásna vianočná výstava. Každoročne pripravujeme výstavu v našej Detvianskej izbe, ktorá je súčasťou predajne.
Red.: Spolupracujete aj so zahraničím?
I.S.: Zúčastnili sme sa viacerých výstav v zahraničí – bola som na Veľtrhu remesiel v Mníchove, na Vianočných trhoch v Rakúsku na hrade Schallaburg, tiež som prezentovala naše výrobky na celosvetovom festivale v Holandsku, ale za najväčší úspech považujem účasť na Hobby Show v Japonskom Tokiu. Vo väčšej miere však zo zahraničím neobchodujeme. Pri snahe o zachovanie kvalitnej remeselnej práce totiž nemôžeme skĺznuť do „veľkovýroby“. Katalóg našich výrobkov sa dokonca dostal do modelového domu Versace . Mali sme tiež zákazníka z Karlových Varov s požiadavkou, aby sme vyšívali len pre jeho klientov z Ruska. Za svet nechcel pochopiť, že je pre nás neúnosné „vyprodukovať“ sto obrusov mesačne. V prípade, že si niekto objedná kroj, obrus, prípadne posteľnú bielizeň, to áno, také zákazky sú vítane, ale zatiaľ sú to hlavne folklórne súbory zo zahraničia, ktorým vyšívame kroje.
Red.: Aké zaujímavé či netradičné zákazky ste mali?
I.S.: Vyšívali sme napríklad modlitebný koberček a kompletnú súpravu do spálne. Tiež záclonky a rôzne závesy na okná, tašky a kabelky....
Red.: Spolupracujete aj s výtvarníkmi? Máte ambície transformovať ľudovú výšivku do moderného odevu či interiéru ?
I.S.: Zatiaľ nespolupracujeme, ale naša výšivka sa dá veľmi dobre uplatniť aj ako doplnok v interiéri, alebo na odeve. Ako som spomínala, vyšívame záclonky, závesy, vankúšiky a tiež veľké obrusy podľa želania zákazníka. Výšivka krivou ihlou je prekrásna, keď sa použije na šatách a blúzkach, robíme kabelky a štóly, tiež sme už vyšívali pánske viazanky.
Red.: Akú najťažšiu prekážku ste v podnikaní zdolali, respektíve s akou kuriozitou ste sa potýkali ?
I.S.: Za tie roky bolo prekážok viac než dosť, pozná to každý, kto podniká a ja nie som výnimkou. Menej sa darí vždy začiatkom roka, už to beriem ako pravidlo. Ale ak človek žije s nohami pevne na zemi a vie čo môže očakávať, potom neprídu veľké sklamania. Ja sa toho držím a robím to, čo mám rada, už by som nemenila.
Red.: Kríza sem, kríza tam, aké máte plány do najbližšej budúcnosti?
I.S.: Ako som už spomínala, musíme brať život tak, ako prichádza, zatiaľ o kríze iba počúvam. Neviem, čo bude o nejaký čas. Sezóna sa o chvíľu začne, takže sa pripravujeme na leto, na Podpolianske folklórne slávnosti, ktoré budú v júli. Ak bude ťažko, spomeniem si na slová mojej starkej, ktorá hovorievala: „ešte nikdy nebolo, aby dáko nebolo“.