Pandémia koronavírusu zasiahla na európskom pracovnom trhu viac mužov

Na Slovensku je to naopak. Na európskom pracovnom trhu kvôli pandémii koronavírusu viac strádali muži ako ženy. Mnoho členských štátov únie zaviedlo opatrenia ako kratší pracovný čas alebo finančnú podporu podnikom s cieľom utlmiť vplyv krízy na zamestnanosť. To vlani pomohlo do istej miery obmedziť hromadné prepúšťanie.  

neistota_otazniky18

Nie však úplne. V rámci 27 krajín únie prišlo o prácu viac mužov ako žien. Koncom minulého roka bolo zamestnaných 188,7 milióna ľudí, resp. 72,6% z celkovej populácie EÚ vo veku 20 - 64 rokov v porovnaní so 191,4 miliónmi, resp. 73,2% v roku 2019. Zamestnanosť mužov v EÚ sa od začiatku vypuknutia pandémie znížila o 1,7 milióna, čo predstavuje pokles miery zamestnanosti o 0,9 percentuálneho bodu, zatiaľ čo zamestnanosť žien klesla o jeden milión, zníženie miery zamestnanosti predstavuje 0,4 percentuálneho bodu. 

„Takmer všetky členské štáty EÚ, s výnimkou Poľska, Luxemburska, Malty a Grécka zaznamenali pokles miery zamestnanosti od začiatku pandémie, pričom pokles o viac ako 2 percentuálne body bol zaznamenaný v Španielsku, Estónsku a Litve. Výrazne sa do popredia dostalo zamestnávanie na tzv. dočasné zmluvy, ktoré predstavovali 10,6% z celkovej zamestnanosti v EÚ v roku 2020,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk. Od začiatku vypuknutia pandémie sa dočasné zamestnávanie dostalo výrazne do popredia, pričom zamestnankyne majú vyšší podiel týchto zmlúv ako ich kolegovia. 

„Opačná situácia je na Slovensku, kde viac strádali ženy ako muži. Ženy prevládajú viac v odvetviach, ktoré nie sú viazané na hospodárske cykly, ako je napríklad zdravotníctvo a vzdelávanie. Súčasná kríza verejného zdravia však výrazne ohrozila zamestnancov v maloobchode, cestovnom ruchu i v reštauračných a pohostinských službách. Zasiahla aj slobodné matky, ktoré sú odkázané na jeden príjem a zatvorené školy, ktoré si vyžadujú plnú starostlivosť o deti, im okresávajú financie. Pokles zamestnanosti žien je na úrovni 1,9 percentuálneho bodu, pričom platy žien sa od začiatku pandémie znížili o viac ako 7,5 percenta,dodala Buchláková. 

Počas pandémie pribudlo aj tých, ktorí sa dostali na hranicu minimálky ( v roku  2021 je na úrovni 623 eur v hrubom). Aktuálne je ľudí poberajúcich minimálku viac ako 218-tisíc. Nízkopríjmové skupiny utrpeli koronakrízou najviac, mnohí totiž vykonávali sezónne práce v ubytovacích a reštauračných zariadeniach či v kultúre. Ľudia, ktorí pracujú za minimálku, majú u nás najvyššie zastúpenie v upratovacom a pomocnom personále (25 %), v ubytovacích a reštauračných zariadeniach (16 %), v kultúre (16 %), osobných službách (16 %), poľnohospodárstve (15 %) a maloobchode (13 %). Okresávanie platov na Slovensku spôsobilo, že sa do tejto platovo ohodnotenej kategórie prepadlo viac ľudí. 

Vplyv koronakrízy pociťovali nízkopríjmoví zamestnanci aj v iných krajinách, ale o čosi menej ako na Slovensku. V únii sa im znižovali platy v priemere do piatich percent. Najvyššiu minimálku poberajú ľudia vo Francúzsku (1539 eur), Nemecku (1584 eur), Belgicku (1594 eur), Holandsku (1636 eur), Írsku (1656 eur) a Luxembursku (2142 eur). Výrazne rástli v tomto roku minimálne mzdy práve v strednej a východnej Európe, okrem Slovenska napríklad v susednom Česku o vyše 40 eur. 

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.