Zasvätili jej študijný program v USA

Každý deň čelíme množstvu zložitých situácií, ktoré musíme riešiť. Často pod ich tlakom podľahneme impulzívnosti a na povrch sa dostávajú emócie, ktoré nám škodia. Viac ako 80 % dňa fungujeme v režime autopilota. 

zuzana_cmelikova19

Zďaleka nie všetky povedomé návyky, ktoré sme si vytvorili repetitívnym správaním, sú však prospešné. „Stávame sa tým, čo opakovane robíme,“ vyhlásil pradávno Aristoteles.

„Vďaka technikám reziliencie dokážeme lepšie zvládať aj emocionálne veľmi vyhrotené situácie a nachádzame konštruktívne reakcie a riešenia nielen pri bežných každodenných záležitostiach, ale aj zoči-voči nadčasovým náročným výzvam a okolnostiam,“ hovorí Zuzana Čmelíková, odborníčka na organizačnú etiku, leadership a rezilienciu.

Na Slovensku je len málo ľudí, ak vôbec nejakí ďalší, ktorým by v USA zasvätili konkrétny vysokoškolský študijný program. „´Bobby´ si vybral moje meno, lebo videl, že som veľký nadšenec organizačnej etiky a leadershipu. V tom čase sa u nás nedalo študovať niečo také, a tak mi to umožnil na Jepson School of Leadership Studies na University of Richmond a aj prostredníctvom stáže dva roky po sebe priamo vo svojej firme,” vysvetľuje Zuzana Čmelíková.

Dobrá Niva v Amerike

Spomenutý Bobby je Robert S. Ukrop, podnikateľ slovenského pôvodu, ktorého starí rodičia sa presťahovali za „veľkú mláku“ už začiatkom 20. storočia z malebnej stredoslovenskej dedinky Dobrá Niva. Preložený domicil sa po viac ako 100 rokoch premieta do artiklov „Good Meadow Homemades” značky Ukrop´s Homestyle Food.

„Na Jepson School som strávila s profesorkou Joanne B. Ciulla päť týždňov. Páčila sa im tam moja pracovná morálka a odhodlanie šíriť ´ethical leadership´ aj na Slovensku. Preto ´Bobby´ vytvoril program, na ktorom mohli participovať ´visiting scholars´ z východnej Európy, respektíve všeobecnejšie z krajín s ´developing economies and emerging markets´,” objasňuje Čmelíková a dodáva: „Celosvetovo to bola prvá škola, kde sa dal študovať leadership ako autonómny odbor.”

Iniciačnou skúsenosťou s rezilienciou pre ňu bolo oboznámenie sa s prácou výskumníkov z Pensylvánskej univerzity „Master Resilience Training“, ktorá má obrovské praktické využitie. Sama koncept reziliencie charakterizuje nasledovne: „Ide o optimálne fungovanie jednotlivcov a tímov. Vytvorením návykov reziliencie dokážeme dosiahnuť najvyššiu úroveň samých seba v osobnom aj pracovnom živote. Reziliencia nás učí včas rozpoznať, čo je pre nás skutočne dôležité a zmysluplné, samozrejme, v súlade s morálnymi hodnotami a etický prístupom, ako ich dosiahnuť.“ 

Nevyhnutnosť na prežitie v dobe extrémov

Jedinečnosť reziliencie v porovnaní s mnohými podobnými konceptmi zameranými na empatickejší manažment, soft skills či work-life balance vidí Zuzana Čmelíková v troch zásadných bodoch: „Silný vedecký background, široká použiteľnosť a návod na prežitie. Tento koncept sa rozvíjal niekoľko desaťročí. Má silný fundament v psychológii a je obohatený najnovšími poznatkami neurobiológie a neuropsychológie. Dá sa sledovať progres v jeho kľúčových kompetenciách – je merateľný. Okrem toho aj veľmi dobre aplikovateľný na pracovnú i súkromnú oblasť, a to pre rôzne cieľové skupiny -  odvetvia, prostredia, jednotlivcov, celé tímy a organizácie. V dobe extrémov sa rozvoj osobnej reziliencie stane priam nevyhnutnosťou na prežitie.“

Na Čmelíkovú najviac zapôsobila dlhodobá práca priekopníkov v oblasti psychológie a reziliencie Martina Seligmana, Karen Reivich, Andrewa Shattého a Angely Duckworth. Do vlastného fungovania v súkromnej aj profesijnej rovine vnáša tento koncept vedomou prácou na vytváraní žiaducich rezilientných návykov, ktoré priamo podporujú budovanie kľúčových kompetencií reziliencie. „Sebauvedomenie, sebaregulácia, kritické myslenie, empatická komunikácia, rozvoj dobrých vzťahov, realistický optimizmus, efektívny energy-manažment a ´grit´ - urputnosť,“ vymenúva Zuzana Čmelíková.

Merateľný pozitívny efekt

Zároveň vyslovuje presvedčenie, že je potrebné implementovať do osobného a pracovného fungovania takýto formulovaný, štandardizovaný a školený rámec namiesto inštinktívneho prístupu: Jednoznačne áno. Prináša to merateľný pozitívny efekt vo zvyšovaní angažovanosti, efektivity a spokojnosti zamestnancov. Miera našej angažovanosti v akejkoľvek oblasti má priamy vplyv na výkonnosť. Existuje množstvo štúdií z rôznych krajín sveta – Holandska, Veľkej Británie, Belgicka, Austrálie, USA...“

Na Slovensku sa s ohľadom na kultúrny kontext opiera Zuzana Čmelíková a jej kolega Ľubo Jagelek, ktorý jej pomáha v našich končinách rozvíjať koncept reziliencie, najmä o českú štúdiu z vlaňajška. Jej autormi sú Ludmila Kašpárková, Martin Vaculík, Jakub Procházka a Wilmar B. Schaufeli. „Výsledky výskumu z pracovného prostredia poukazujú na dôležitý vplyv, ktorý má osobná reziliencia zamestnancov na ich schopnosť podávať optimálny výkon v stresujúcich situáciách,“ konštatuje Čmelíková a pokračuje: „Ako ďalší zdroj uvádzame výskum Jurieho Rossouwa z roku 2017, ktorý sa venoval meraniu efektivity tréningov reziliencie na pracovisku. Zaujímavé zistenia boli: po opakovanom tréningu sa úroveň osobnej reziliencie u účastníkov školenia merateľne zvýšila o 25%, čo má priamy vplyv na nárast schopnosti zvládať stres, znižovanie počtu dní absencií v práci z dôvodu choroby a zvyšovanie miery angažovanosti, produktivity a spokojnosti nielen v pracovnej, ale aj v osobnej oblasti.“

Festival reziliencie s podtitulom „Managment & HR konferencia trochu inak“ sa uskutoční 6. novembra 2019 od 8:00 hod. v Hotel Lake Resort Senec a popri Zuzane Čmelíkovej a Robertovi S. Ukropovi bude okrem iných hostkou aj biatlonistka Anastasia Kuzminová, naša najúspešnejšia olympionička.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.