Ženy a viera (VIII.)

Život kresťaniek ovplyvňovala katolícka cirkev aj prostredníctvom detailných pravidiel týkajúcich sa uzatvárania manželstva a vedenia rodinného života...

Stanovená požiadavka monogamného manželstva plnila predovšetkým dôležitú sociálnu funkciu - zabezpečovala legitímnych dedičov. Kresťanstvo vychádzalo z dogmy, že manželstvo je bohom dané splynutie muža a ženy; čo v praxi znamenalo, že manželstvo nie je súkromnou či civilnou vecou, ale cirkevnou záležitosťou. Z daného dôvodu bolo manželstvo povýšené na sviatosť. A pretože bolo stanovené, že muž a žena sú si pred bohom rovní, od manželstva sa vyžadovala (aspoň formálne) monogamnosť. Uvedené idey sa presadili aj vďaka tomu, že vyhovovali rodiacemu sa feudálnemu zriadeniu.

S povýšením manželstva na sviatosť sa spájala jeho svetská nerozlučiteľnosť. Tejto cirkevnej dogme sa postupne podriadilo aj svetské právo - až do obdobia reformácie.
Cirkev teda zoširoka diktovala svoju predstavu o manželstve, vrátane podmienok jeho vzniku a rozluky. (Praktických prínosov bolo hneď niekoľko.) Postupne sa vytvoril celý súbor rôznych procedurálnych obštrukcií, za ktoré sa vyberali príslušné poplatky. Koncom 12. storočia napríklad uzákonila povinné zásnuby a začiatkom 13. storočia povinné ohlášky, vďaka ktorým sa mali zistiť existujúce prekážky uzavretia manželstva (manželstvo s inou osobou, impotencia, nedospelosť, pokrvné príbuzenstvo v prvej línii...). Ďalšie prekážky cirkev vytvárala podľa svojich potrieb; zároveň však umožňovala dišpenzácie (odpustenie prekážok). Dôvody brániace manželstvu sa pritom delili na dve skupiny: niektoré mali za následok neplatnosť manželstva a iné zasa spôsobili, že išlo o nedovolené manželstvo. Odpustenie bolo možné žiadať len v druhom prípade.
Tou najdôležitejšou ideou však bola, nakoniec najmenej rešpektovaná, monogamia.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.